Roman Michelko: Kolínsky Silvester a politická korektnosť, alebo cesta do pekla

Kolín 25. januára 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Hermann J. Knippertz)

Ak by žil dnes George Orwell, tak by pri sledovaní súčasných mainstreamových médií musel cítiť obrovské zadosťučinenie. Jeho vízia newspeaku sa dokonale naplnila. Politicky korektný jazyk, rovnako ako v jeho apokalyptickej vízii, neumožňuje, aby sa ľudia dozvedeli pravdu, ba dokonca cieľom súčasných sociálnych inžinierov je vďaka jazyku „predchádzať zločinom“. Samozrejme, toto snaženie je prudko asymetrické, teda jedna časť spoločnosti je v podstate beztrestná, pričom druhá je prísne doktrinálne kontrolovaná

Klasickým príkladom informovania v novodobom politicky korektnom newspeaku bolo informovanie o sexuálnych násilnostiach v Kolíne, ale aj iných nemeckým mestách, resp. vo Švédsku. Médiá hlavného prúdu spočiatku udalosti v Kolíne zľahčovali, vytesňovali, či dokonca popierali fakty. Vraj útoky vôbec neboli masové a už vôbec za nimi neboli imigranti.

Až keď bolo podaných vyše päťsto trestných oznámení a prípad sa už nedal nijako ututlať (na základe jednoznačných výsledkoch vyšetrovania), museli aj politicky korektné médiá začať informovať (aj keď so značným oneskorením) o tom, čo sa vlastne stalo.

Ukazuje sa však, že nielen médiá sú determinované autocenzúrou. Rovnako je to aj so špičkami polície, ktoré fatálne zlyhali práve preto, že vedenie polície si nedovolilo razantne zasiahnuť proti vyčíňajúcim imigrantom prevažne zo severnej Afriky. Začalo sa to už pri policajnom zásahu, keď veliaci dôstojníci nevydali rozkaz na priamy zákrok proti útočníkom a na ich zadržanie. Svedkovia, vrátane cudzincov, sa sťažovali, že polícia sa len prizerala.

Pokračovalo to vyhlásením kolínskeho policajného vedenia, že informácie o imigračnom pôvode útočníkov nemôžu potvrdiť. Nasledovali mylné informácie niektorých médií, že za útokmi pravdepodobne vôbec neboli prisťahovalci.

K obratu prišlo až po protestoch – oprávnených protestoch – nemeckej verejnosti, ktorá sa dožadovala informácií. Nemci sa v online diskusiách aj na sociálnych sieťach zradikalizovali a nahnevane žiadali vládu, aby incident prestala ignorovať. Aj tu však vidieť dvojaký prístup. Demonštrácie protiimigrantskej a protimoslimskej Pegidy sú bez pardonu, aj v tých najväčších mrazoch, rozháňané vodnými delami, pričom s imigrantskými výtržníkmi sa vždy jedná v rukavičkách.

Tu sa dostávame k otázke, komu to vlastne vyhovuje. Žijeme v absurdných časoch, keď menšiny (sexuálne, jazykové či etnické) majú vysoké nadpráva, a, naopak, majorita je potláčaná. To vedie k niektorým nepredstaviteľným skutočnostiam. V očiach imigrantov tak vznikla ničím neoprávnená nároková kultúra. Sú presvedčení, že ich neadekvátne nároky sú plne oprávnené a že ich nadpráva priamo vyplývajú z „bremena bieleho muža“, ktorý nesie zodpovednosť za ich koloniálnu minulosť – a práve týmito nadprávami je povinný splácať ju aj nasledujúcim generáciám.

Politická korektnosť, hedonizmus, rozpad rodiny a mnohé iné negatívne javy, ktoré tu máme aj vďaka genderovej ideológii, nás robia v očiach imigrantov ľahkou korisťou. Vďaka veľmi skresleným informáciám, ktoré migranti dostali od prevádzačských mafií vo svojich domovských krajinách, sú presvedčení, že ich správanie je v poriadku a  hostiteľské krajiny, resp. ich občania sú priam povinní prispôsobiť sa ich mentalite, spôsobu života a hodnotám.

Iste aj z tohto presvedčenia vyplývajú výzvy pomätených proimigračných aktivistov, že vlastne Európania – v tomto prípade Európanky – sú si do značnej miery samé na vine.

Násilnostiam mohli predísť, ak by večer nechodili vonku samé, ale len v spoločnosti muža, a ak si dovolili taký hazard, tak sa vlastne nemajú čomu čudovať.

Rovnako nebezpečné sú napríklad kázania nórskych imámov, že islamské právo šaría by malo mať univerzálnu platnosť a oni budú majoritu akceptovať, len ak sa Európania podriadia. Z tohto hľadiska je román Michela Houellebecqa Podvolení, podľa ktorého sa už v blízkej budúcnosti spoja všetky francúzske strany proti Marine Le Penovej a radšej akceptujú moslimského prezidenta než „nacionálnu extrémistku“, skôr reálnou prognostickou knihou než akousi apokalyptickou víziou našej blízkej budúcnosti.

Verím však, že rozvrat západnej civilizácie ešte nie je nezvratný a aj udalosti v Švédsku, v Kolíne i ďalších nemeckých mestách budú skôr poslednou výstrahou, a nie umieračikom našej civilizácie.

Roman Michelko