Môj profil 
Predplatné
Atény 25. februára 2015 (HSP-Petros Giannakouris)
Od gréckych volieb 25. januára je riešenie gréckej krízy hádam po Ukrajine top témou minimálne európskych médií. Víťazstvo radikálnej ľavice otvorilo viacero otázok, o ktorých sa dosiaľ nehovorilo. Ukázalo sa, že tupo neoliberálne koncepty riešenia krízy, naordinované tak nenávidenou Troikou (EÚ, ECB a MMF) – teda škrtanie výdavkov, šetrenie na ľuďoch a zvyšovanie daní, ktoré sa však dotkne len zamestnancov, resp. dnes už v podstate neexistujúcej strednej triedy, je slepá ulička a krízu nerieši, ale len prehlbuje.
Od začatia „reforiem“ grécke HDP kleslo o tretinu, čo pri porovnateľnej nominálnej výške malo za následok zvýšenie gréckej zadlženosti zo 150 % HDP na dnes už nesplatiteľných 175 %. Inak povedané: roky brutálneho šetrenia, tvrdé obmedzovanie spotreby bez akýchkoľvek rozvojových impulzov či rozumného investovania sa ukázali ako fatálny omyl. Až prehnane hrdí Gréci protektorát Troiky niesli ako národnú potupu. Čo je však podstatnejšie, ňou naordinované riešenia k ničomu neviedli. Dnes konečne prichádza čas, kedy si nová grécka vláda s veľmi silným mandátom dovolí vzdorovať a zásadne nastoľovať niektoré témy.
Tak predovšetkým, skutočnosť, že dlh, ktorý je vo výške 175% HDP, je nesplatiteľný potvrdzujú v podstate všetky ekonomické autority. Doteraz sa však pred touto skutočnosťou zatvárali oči. Je jasné, že riešenie tohto problému musí byť kreatívne, nie podľa tradičného scenára eurobyrokratov. Jednou z možností je odpis dlhov až do výšky 50% istiny, čo však dnes všetky veriteľské štáty striktne odmietajú. Ďalšia alternatíva, ktorú predložil nekonvenčný minister financií Yanis Varoufakis je, že sa zmení charakter dlhopisov, ktoré bude Grécko splácať. Miesto štandardných sa emitujú takzvané večné dlhopisy, u ktorých sa nebude splácať istina, ale len úrok. To umožní gréckej ekonomike nadýchnuť sa a začať rásť. Ďalšou z kreatívnych možností je, že výška úročenia gréckych dlhopisov bude naviazaná na ekonomický rast, inak povedané, keď bude grécka ekonomika v recesii, tak bude úrok veľmi nízky až nulový. Naopak, ak bude ekonomika rásť, úrok sa bude automaticky zvyšovať.
Každému je dnes jasné, že zmeny ohľadom riešenia gréckej krízy sú nevyhnutné. To, čoho sme svedkami v týchto dňoch, je hra nervov – komu skôr povolia a kto prvý uhne. Ešte dôležitejšie však je jasné posolstvo, ktoré dnes grécke politické elity dávajú svetu a Európe. Európsky politický mainstream totálne zlyhal a prichádza silná politická alternatíva, ktorá prináša lepšie a spravodlivejšie riešenia. Inak povedané – za krízu môže dlhé desaťročia budovaný a skrz naskrz skompromitovaný a skorumpovaný systém, ktorý napríklad umožňoval, aby si Grécko požičiavalo rovnako lacno ako Nemecko. Ratingové agentúry, ktoré hodnotili bonitu Grécka zlyhali, rovnako ako zlyhali pri oceňovaní veľkých amerických bánk, ktoré ešte tesne pred krachom mali trojáčkový rating.
Navyše v Grécku v uplynulých takmer štyridsiatich rokoch vládli elity, ktoré boli len figúrkami v rukách tých najodpudivejších oligarchov. Ty si nastavili systém tak, že v podstate neplatili dane. A politici nielen v Grécku pochopili, že je politicky podstatne jednoduchšie zadlžovať sa, než zvyšovať dane, alebo znižovať služby štátu, ktoré ľudia akosi automaticky očakávali. No a keď prišiel krach, tak vlastníci bánk, ktoré Grécku bezhlavo a nezodpovedne požičiavali s vidinou astronomických ziskov, donútili národné vlády, aby prevzali garancie za ich nekvalifikované investície, čo je priam esenciou morálneho hazardu. Banky tak uchránili svoje zisky a politici sa stali rukojemníkmi svojich občanov.
Dnes prichádza v Grécku prvýkrát po dlhých štyridsiatich rokoch vláda, ktorá nemá nijaké väzby na oligarchov. Úspech Syrizy možno otvorí novú kapitolu v európskych dejinách. Ak jej úspech budú nasledovať španielske Podemos, či francúzsky Národný front alebo Die Linke v Nemecku, možno sa konečne aj oligarchovia začnú báť. Človek, ktorý je dnes a denne konfrontovaný s neskutočnou aroganciou a nenažranosťou oligarchických štruktúr, s ignoráciou akýchkoľvek pravidiel a zákonov, s ich výsmechom demokracie si musí uvedomiť, že dnešná oligarchická karikatúra demokracie musí byť nahradená niečím lepším. Syriza, Podemos a Die Linke sú možno predzvesťou takejto zmeny.
Politológ Roman Michelko
.jpg)
