Môj profil 
Predplatné
Regina Palušná (30) sa v istú marcovú stredu večer normálne pripravovala na najbližší zápas, ale vo štvrtok popoludní si už vypočula smutný ortieľ – koniec sezóny. Ešte aj po mesiaci jej to príde ľúto. “Stále som z toho nešťastná. Bola som tam mesiac, odohrala som zápasy v lige aj pohári. Mali sme pred sebou ešte dva zápasy pred play-off, keď nás zrušili. Takpovediac z hodiny na hodinu nám povedali, že máme po sezóne. Stihli sme iba rozlúčkový príhovor. Tréner Maroš Kováčik prišiel za mnou a vraví: ‘Musíš sa rýchlo zbaliť, ideme na Slovensko. O chvíľu sa zatvárajú hranice.’ Dorazila som do Trnavy v piatok o štvrtej ráno a od siedmej sa už nariadením vlády začala povinná karanténa,” povedala Palušná v rozhovore pre SITA.
V Polkowiciach po tejto sezóne skončil slovenský tréner Kováčik a pokračovať nebude ani jeho slovenská zverenkyňa. Úradujúci poľský majster po skončení koronakrízy už zrejme nebude mať najvyššie ambície. Vie to aj Palušná. “Sú také informácie, že odstupuje hlavný sponzor CCC. Bude to už len mestský klub a viem, že aj tréner končí. Ja mám zasa raz zdravotný problém – s platničkami, strašia ma s operáciou. Problém je, že to teraz ani nemôžem riešiť. Potrebujem magnetickú rezonanciu, ale momentálne je to druhoradé v čase vírusu. Je to však vážne. Prakticky nemám deň, keď ma nebolí chrbát,” vysvetlila 192 cm vysoká hráčka.
Skúsená pivotka so solídnou defenzívou aj streľbou ďalej od koša nepriamo naznačila, že súčasná vynútená pauza môže podnietiť úvahy o konci kariéry. Nebolo by to po prvý raz, čo mala také myšlienky. Počas kariéry absolvovala niekoľko náročných operácií kolien, achilovky či členka. Zakaždým sa však vrátila a svojím prehľadom a skúsenosťami pomohla nejednému tímu v rôznych častiach sveta k lepším výsledkom. Na konte má víťazstvo v belgickom pohári s Namurom, českom pohári s Brnom či dve účasti na majstrovstvách Európy ako reprezentantka Slovenska. “Určite mám také myšlienky, že skončím. Je to teraz trápenie. Keď som mala problém s kolenom, vedela som, že sa ešte dám dokopy. Chrbát ma obmedzuje nielen na ihrisku, ale aj v bežnom živote. Uvažovala som o konci už pred polrokom. Keď však niečo robíte 22 rokov a máte to rád, je len veľmi ťažké sa rozlúčiť,” podotkla.
Pandémia koronavírusu vystavila stopku fungovaniu celej spoločnosti, vrcholoví športovci nie sú výnimka. Na otázku, ako teraz vyzerá jej všedný deň, sa dlhoročná profesionálna športovkyňa najprv trochu pousmiala. “Celá rodina sme doma, ani neviem, kedy naposledy sme boli takto pokope dlhší čas. Basketbalu sa vôbec nevenujem, nepozerám si staré zápasy, ide to mimo mňa. Doma si zacvičím, ak môžem. Mám psíka. Chodím s ním do prírody, venujem sa mu. A potom robím to, čo asi každý. Nazvala by som to hĺbkové upratovanie domácnosti,” uviedla Palušná. Zároveň nezabudla pripomenúť z hľadiska športovca dôležitý poznatok. “Roky som bola zvyknutá na určitý režim. Raňajky, tréning, odpočinok, popoludní druhý tréning. Vtedy som na to nadávala, ale keď to teraz nemám, chýba mi to. Človek si uvedomí, čo mal až vtedy, keď to zrazu nemôže mať.”
Basketbalová svetobežníčka tvrdí, že počas bohatej a pestrofarebnej kariéry nemala čas zamýšľať sa nad tým, prečo svet funguje práve tak ako funguje a či sa to môže jedného dňa zastaviť. Teraz sa to stalo a čo na to teda vraví? “Ja som typ človeka, ktorý žije zo dňa na deň. Mám otvorené zmýšľanie. Nikdy by mi nenapadlo, že sa dočkám momentu, keď budem musieť v potravinách čakať, kým príde na mňa rad. Je to celkom šokujúce zistenie. Som však pozitívny športovec aj človek. Všetko sa deje pre niečo a ono to raz prehrmí. A potom budeme, dúfam, už len spomínať na to, že sme sa kedysi nemohli dostať do obchodu…”
Hráčka, ktorú nikto neosloví inak ako “Džina”, si síce udržiava dobrú náladu aj vtedy, keď iní “penia”, ale súčasný stav športového aj spoločenského ničnerobenia jej nepríde ako správny. Najmä keď sa zastavil nielen šport, ale aj prísun financií do neho. “Nebudem klamať, dotklo sa to aj nás športovcov. Väčšina z nás nehráva v NHL a NBA a nemáme milióny na účtoch. Tiež nemáme podporu od štátu a keďže nevieme, kedy sa to všetko znova rozbehne, žijeme so starosťami, čo nás čaká. Dúfam, že čo najskôr nabehneme aj my do reálneho života. Čo sa týka súčasných opatrení štátu, určite musia byť. Je vec názoru, či je to prehnané alebo nie. Myslím si, že ako každá choroba, aj táto dosiahne vrchol, a potom to začne klesať.”
A čo jej dnes najviac chýba okrem zaužívaného športového režimu tréning – zápas, Palušná ako spoločenský tvor nemohla odpovedať inak. “Taký ten bežný život. Ísť von s kamarátmi a posedieť si na terase pri káve. Čím skôr si uvedomíme, čo dnes treba robiť, tým skôr to budeme mať.”
.JPG)
.jpg)
