Rok 2015 sa stal skutočným peklom pre Európu

Brusel 22.decembra 2015 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Daniel Ochoa de Olza)

Pre Európsku úniu sa rok 2015 stal “rokom pekla”, nech sa na to pozeráme z akejkoľvek strany a budúci rok 2016 môže byť ešte horší, píše pozorovateľ agentúry Reuters

“Podľa všetkých meradiel to bol ´rok pekla´ pre Európsku úniu. A ak Briti odhlasujú to, že opustia úniu, tak nasledujúci rok môže byť ešte horší,” píše autor článku.

Podľa jeho názoru takéto tvrdé otrasy Európa neprežívala od pádu Berlínskeho múru v roku 1989. Ak vtedy boli zmeny radostné a poslúžili ako posun k európskej integrácii, tak krízy v roku 2015  sú riskantné tým, že môžu Európsku úniu roztrhať na kúsky, píše pozorovateľ.

Dva roky po odstránení železnej opony bola podpísaná zmluva o Európskej únii a počas nasledujúcich 15 rokov sme pozorovali rozširovanie EÚ a NATO k hraniciam Ruska, Ukrajiny a Bieloruska.

“Zdalo sa, že to potvrdí predpoveď otca – zakladateľa Európskej únie Jeana Monneta o tom, že sa Európa bude rozširovať vďaka krízam. Avšak politické a ekonomické otrasy tohto roka v súvislosti s prílivom migrantov, gréckym dlhom, islamským terorizmom a činnosť Ruska spôsobili návrat hraničných kontrol na mnohých miestach, aktivitu populistických politických síl, protivníkov EÚ a vzájomné sa obviňovanie medzi vládami Európskej únie,” hovorí sa v článku.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker upozorňoval, že formát Schengenskej zóny je ohrozený a ak budú vnútorné hranice EÚ uzavreté, tak euro ťažko prežije. Na 12. summite Európskej únie v tomto roku vyhlásil: “Krízy, s ktorými sa stretli, zostanú, a prídu ďalšie”.

Ako poznamenáva pozorovateľ, toto Junckerove vyhlásenie odporuje heslu kancelárky SRN Angely Merkelovej: “Môžeme to urobiť!” Jej pozícia ohľadom utečencov získala neveľkú podporu zo strany partnerov v Európskej únii, z ktorých väčšina trvala na sprísnení hraničnej kontroly a nevítali zvýšenie počtu utečencov vo svojich krajinách. Konfrontácia niektorých európskych politikov s Merkelovou zosilnela kvôli jej politike tvrdej ekonomiky a tiež kvôli dvojitým štandardom voči Rusku, poznamenáva pozorovateľ.

“Jeden z problémov, ktorý zrejme zosilní v roku 2016, spočíva v tom, že hlavní európski vodcovia sú tak politicky slabí a tak zaujatí riešením vnútorných problémov, že jednoducho nie sú schopní prijímať potrebné kolektívne rozhodnutie,” píše pozorovateľ.

Podľa názoru autora článku sa vplyv Francúzska v Európe neznižuje v súvislosti s jej ekonomickou slabosťou. Premiér Veľkej Británie David Cameron sa stará len o to, aby “vyhral nebezpečné referendum” o odchode Británie z Európskej únie. Ak sa druhá najväčšia ekonomika Európy a jedna z dvoch hlavných vojenských mocností stane prvým štátom hlasujúcim za to, aby opustil EÚ, bude to zdrvujúci úder proti perspektíve Únie na medzinárodnej úrovni.

Ako píše pozorovateľ, ak Cameron vyhrá referendum a Británia zostane v Európskej únii za výhodnejších podmienok, tak je pravdepodobné, že sa to stane “politickou nákazou” a vedenia ďalších štátov budú používať túto taktiku nátlaku na Brusel vo svojich záujmoch. “Bohužiaľ potrebujeme víťazstvo Camerona, ale kvôli tomuto víťazstvu je Európa celkovo v ohrození,” cituje autor materiálu vysokopostaveného úradníka Európskej únie.