„Cirkev je v oblasti témy rodina málo radikálne aktívna v diskusii, skôr mlčanlivá a niekedy až zbabelá. Organizácie a združenia v tejto oblasti reprezentujú predovšetkým starší páni a vzbudzujú dojem, akoby sa nachádzali ešte v minulom storočí.“
Pápeža Františka vníma Salomonová ako „originálneho čo do správania a s dobrým humorom“. „Je však ešte otvorené, či sa bude Cirkev skrze jeho osobu z dlhodobého hľadiska brať vážne.“
Podľa dojmu žurnalistky charita síce boduje u svetských médií, no často zastáva postoje, ktoré sa v širokej verejnosti rozhodne spochybňujú.
Žurnalistka „Kuriera“ mala na podujatí referát na tému „Rodina – medzi nárokmi Cirkvi a mediálnou realitou“. Podujatie zorganizoval Mediálny referát Biskupskej konferencie Rakúska spolu s Katolíckym združením rodín Rakúska (KFÖ) po prvý raz a v súvislosti so synodou biskupov o rodine v Ríme.
Rakúske médiá Salomonová obvinila z jednostrannosti pri prezentovaní rodín: „Často máme dojem, akoby základná bunka spoločnosti – rodina s otcom, matkou a deťmi – bola už výnimkou, alebo dokonca miznúcim modelom a že kto dnes nechce byť považovaný za „malomeštiaka“, či diskriminujúceho človeka, musí prezentovať aj rodiny s rôznymi členmi, homosexuálne „manželstvá“ či osamelých rodičov. Ale: „Stále ešte 80 percent Rakúšanov mladších ako 18 rokov stále ešte vyrastá v tejto základnej bunke spoločnosti,“ zdôraznila Salomonová na základe rešerše, ktorá aj ju samu prekvapila.
Deti uprednostňujú „malomeštiacky“ obraz rodiny
Faktom je, že deti si neželajú tú ako normálnu prezentovanú monogamiu svojich rodičov, ale želajú si vyrastať práve v takomto „malomeštiackom“ základnom modeli rodiny. Tento model by mali štát aj Cirkev „privilegovať“, bez diskriminovania iných foriem rodiny, ako zdôraznila žurnalistka. Pretože aj keď sa dnes základná rodina často znešváruje ako dúpä skrytého násilia, nesmú sa takéto prípady zovšeobecňovať. Štát ušetrí oveľa viac peňazí na vzdelanie, terapie atď., ak rodiny zostanú nenarušené.
Salomonová žiadala aj zmenu perspektívy v rodinnej politike, ktorá by mala oveľa viac vychádzať z potrieb detí. Ako žena, ktorá ako matka dvoch detí roky pracovala na polovičný úväzok a „napriek tomu urobila kariéru“, postavila sa Salomonová aj proti matkám pracujúcim na plný úväzok ako jedinému „politicky korektnému modelu“ života.
Predpojatý obraz rodiny v mnohých médiách odôvodňovala žurnalistka tým, že pracovníci médií sami často deti nemajú. „Keby boli žurnalisti modelom reprodukčného správania sa celého obyvateľstva, tak by sme vymreli,“ vyhlásila Salomonová v diskusii.
zg