“Úspech bol pre mňa celkovo hokej ako šport. To mi dalo disciplínu, ľudí, okolie a miesta. Mám šťastie, že som mal možnosť si zahrať všetko, čo bolo možné. Či už v reprezentácii, na zimných olympijských hrách, či v NHL, veľa ligách v Európe. Takže to považujem za ten najkrajší a najväčší úspech. Hokeju sa venujem 46 rokov. Som z toho strašne šťastný a ďakujem za to,” uviedol pre TASR Petrovický.

Za neuveriteľný úspech považuje, že si zahral so skvelými ľuďmi, s ktorými vždy urobili dobrú partiu a mali možnosť či už v kluboch, v cudzine alebo v reprezentácii pobiť sa o víťazstvá. “Kariéra bola dlhá, za čo veľmi ďakujem. Som strašne šťastný, že som mohol byť toho všetkého súčasťou. Dosiahli sme mnohé úspechy, či už klubové alebo v reprezentácii, ale aj sklamania, sú toho súčasťou. Keď bol človek dole, pozdvihol sa a chceli sme sa dostať hore. Vždy som to bral, že je to súčasťou hokejovej kariéry a som rád, že som mal možnosť byť niekedy aj hore aj dole,” zdôraznil Petrovický.

Narodil sa 26. októbra 1973 v Košiciach. Je starší brat hokejistu Ronalda Petrovického. Hokejovú kariéru odštartoval v roku 1990 v česko-slovenskej lige v Dukle Trenčín, kde hral v útoku s Branislavom Jánošom a Žigmundom Pálffym, pričom hneď v prvej sezóne získali bronz. V sezóne 1991/1992 vybojovali majstrovský titul a Petrovického zaradili do All Star tímu súťaže.

Už roku 1991 štartoval v česko-slovenskej reprezentácii na juniorských ME, ktoré sa konali v Spišskej Novej Vsi a tím získal vtedy zlato. V 1. kole draftu NHL v roku 1992 si ho z 9. miesta vybral klub Hartford Whalers. V zámorí pôsobil osem rokov. Vystriedal päť klubov NHL, okrem Hartfordu hral aj za Dallas Stars, St. Louis Blues, Tampu Bay Lightning a New York Islanders.

Petrovický sa predstavil aj na ZOH 1994 v Lillehammeri, kde Slovensko v olympijskej premiére obsadilo 6. miesto. Zahral si aj na domácom turnaji B-kategórie MS 1995, slovenská reprezentácia vtedy vyhrala všetky zápasy a postúpila medzi elitu. Ďalší rok v premiére v najvyššej kategórii posilnil slovenský tím napriek tomu, že mu chýbal súhlas vedenia jeho vtedajšieho klubu NHL Dallas Stars. Po tomto skutku mu nariadili príchod na farmu.

V NHL odohral Petrovický 208 zápasov základnej časti s bilanciou 27 gólov a 38 asistencií, v dvoch dueloch play off nebodoval. V roku 1998 sa zúčastnil na ZOH v Nagane, kde Slováci nepostúpili do hlavnej fázy turnaja a skončili na 10. priečke. Zúčastnil sa aj na MS 2001 v Nemecku, kde Slovensko obsadilo 7. miesto. S reprezentáciou dosiahol najväčší úspech na MS 2002 v Göteborgu, kde Slovensko získalo historické zlato. V reprezentácii strelil 28 gólov.

Mimo NHL Petrovický pôsobil šesť sezón vo švajčiarskych kluboch HC Ambri Piotta (2001-2003), SC Langnau (2003/2004) či Zürich SC (2004/2005). Nasledujúce dve sezóny hral za HC Vítkovice a švédsky Leksands IF.

Po šesťročnej prestávke sa opäť predstavil na svetovom šampionáte, v Halifaxe zastával pozíciu kapitána. Po MS vyhlásil, že končí reprezentačnú kariéru. Nasledovali dve sezóny v tíme KHL Dinamo Riga a v Komete Brno, v prvom ročníku postúpil s klubom do finále play off českej extraligy. V prvom zápase finálovej série proti HC Pardubice utrpel otras mozgu a do ďalších zápasov nenastúpil.

V sezóne 2013/14 hral za Duklu Trenčín, ale po začiatku ročníka prijal ponuku zo Slavie Praha. V tíme sa výraznejšie nepresadil, vrátil sa do Trenčína, kde po dvoch sezónach v roku 2016 ukončil svoju hráčsku kariéru.

Po jej konci sa vydal na trénerskú dráhu. Ako hlavný kouč viedol slovenskú reprezentáciu do 20 rokov. V úlohe asistenta trénera viedol spolu s Craigom Ramsayom celú prípravu na MS 2018. V reprezentačnom A-tíme pôsobil dva roky. Rolu asistenta si vyskúšal aj v kluboch – v Trenčíne a Slovane Bratislava. Tento rok sa stal asistentom trénera Jana Tomajka v tíme HC Olomouc.

Petrovického otec bol zubný lekár. Matka zomrela, keď mal 16 rokov. Ako 39-ročná zahynula pri dopravnej nehode. Na jej počesť nosil dres s číslom 39. Je ženatý, manželka Šárka je dcéra českého hokejového trénera Vladimíra Vůjteka. Spolu majú dve deti – syna Rayena a dcéru Kiaru Jane. Syn Rayen ide v otcových šľapajach, SR reprezentoval na juniorských MS.

“Najväčším vzorom mi bol v mojej mladosti môj otec. To ako nás vychoval, ako sa o nás postaral, aj keď mama ešte žila, ale aj potom, keď sa stala, bohužiaľ, tá rodinná tragédia. Zvládal vychovať troch chlapcov a dať nám do života strašne veľa,” povedal pre TASR Petrovický. Ako dodal, za skvelé považuje to, že popri hokeji dokázal vychovať spoločne s manželkou svoje deti.