Aj napriek tomu, že ak máme veriť médiám, konzervatívna Európa je pripravená prijať zástupy utečencov, dejiny posledných rokov nám demonštrujú celkom iný obraz. Už v roku 2010 sa nemecká kancelárka Angela Merkelová reagujúc na stúpajúce antiprisťahovalecké nálady priznala, že úsilie o budovania multikulturálnej spoločnosti v Nemecku „stroskotalo“. Toto jej vyhlásenie vyvolalo šok na celom svete.

Dnes majú vyhlásenia Merkelovej celkom iný tón, zatiaľ čo Európu zo všetkých strán obliehajú vlny utečencov. Vychádzajú z predpokladu, že verejnosť má veľmi krátku pamäť, nemecká líderka vyhlásila, že Nemecko je pripravené urobiť osudové rozhodnutie prijať jeden milión imigrantov, prakticky v ten istý deň ako 130 osôb bolo zabitých v dôsledku teroristického útoku v Paríži, ktorý zrejme uskutočnili islamisti.

Preto v tom čase, keď neúnavní novinári presviedčajú Európanov o nevyhnutnosti spraviť voľbu – buď prijať sýrskych utečencov, alebo pôsobiť ako neonacisti (málokto z Nemcov dokáže s ľahkosťou vnímať toto slovo, berúc do úvahy spomienky na nacistické Nemecko, ktoré médiá Nemcom neustále pripomínajú) — utečenci prúdia do Európy akoby pritiahnutí magnetickými sľubmi ľahkého zisku a zárobku. Za zmienku stojí, že existujú dôkazy toho, že väčšina z nich neprichádza do Európy zo Sýrie, аle z iných krajín, kde prebiehajú konflikty – Afganistanu, Iraku a Líbye.

Utečenci v Nemecku dostávajú podporu od vlády o výške 345 eur mesačne a vo Švédsku každomesačná podpora tvorí 224 Eur. V porovnaní s tými krajinami, z ktorých utekajú imigranti, je lákadlu takýchto čiastok prakticky nemožné odolať.

Kríza s utečencami ani zďaleka nie všetkých zaskočila nepripravených. V skutočnosti je to súčasť amerického plánu nastolenia svetovej nadvlády (dominovania vo všetkých sférach), ktorý je predstavený v práci, napísanej už viac neexistujúcou skupinou amerických neokonzervatívcov, známych ako Projekt nový americký vek. V septembri 2000 skupina vydala dokument s názvom Obnovenie hraníc americkej obrany – stratégie, sily, zdroje pre nové storočie, v ktorom sa niektoré posadnuté mocou individuá rozhodli stanoviť si cieľ – nastolenie vojenskej prítomnosti USA na celom svete, aby USA zostali jedinou superveľmocou.

Projekt definuje päť krajín, ktoré sú „mimoriadne nepriateľsky naladené voči Amerike“. – Severná Kórea, Irak, Irán, Lýbia a Sýria (o niečo neskôr bývalý generál USA Wesley Clark pridal ešte tri krajiny k tomuto zoznamu – Libanon, Somálsko a Sudán). Netreba sa čudovať tomu, že dve z týchto piatich krajín už boli okupované (alebo už kapitulovali) spojeneckými vojskami, na čele ktorých stoja USA, zatiaľ čo Sýrii sa ešte stále darí držať nad vodou, hoci len vďaka vojnovej intervencii Ruska. Zdá sa, že Moskva dospela k správnemu záveru, že Islamský štát vystupuje len ako sprostredkovateľ, vytvorený USA na to, aby vtrhával do suverénnych štátov

Súdiac podľa rozsahu týchto diabolských plánov, zdá sa, že USA by mali tušiť vopred, že zúfalí utečenci musia zaplaviť Európsku úniu, snažiac sa ukryť v bezpečí. Dá sa s istotou povedať, že aj to je súčasťou spoločného plánu, vypracovaného elitou USA, inak by tak agresívne netrvali na priorite práv nelegálnych migrantov oproti právam zákonných občanov. Tento plán nadobúda dodatočný zmysel, ak obrátime svoju pozornosť na ten ekonomický krach, ku ktorému západné elity priviedli také európske krajiny ako Grécko, Taliansko, Portugalsko a ďalšie, nachádzajúce sa dnes na hranici úplného bankrotu a prežívajúce iba vďaka úverom MMF a Svetovej banky, ktoré nikdy nedokážu splatiť.

Aby sme vysvetlili príčinu, kvôli ktorej sa hranice národných štátov rúcajú všade na svete a obzvlášť očividne sa to deje v USA a EÚ, môžeme si pripomenúť aj malebný životný príbeh Baraka Husseina Obamu – prvého prezidenta USA tmavej pleti, ktorý je pôvodom z Kene.

Obama, z dôvodu svojho pôvodu a životného príbehu, má sklony súcitiť s úbohou situáciou utečencov a menšín a zároveň zrejme pociťuje potrebu dať Európe „príučku“.

Možno sú to len emócie, možno sa Obama pridržiava plánu, ktorý bol vypracovaný pred mnohými rokmi. Washington kontrolujú početné mocenské štruktúry, ktoré riadia jeho činnosť, preto šanca, že sa čosi udeje náhodne v oblasti politiky USA je dosť malá.

Podľa mienky nemeckého sociológa Gunnara Heinsohna, uprostred 21. storočia milióny migrantov z Afriky a Ázie (cca 950 miliónov už sa chystá presťahovať do krajín EÚ) vrátia Európu do temných storočí. Nie je to práve to, čo sa usiluje dosiahnuť Barack Obama, človek s africkými koreňmi, prostredníctvom realizácie svojej zahraničnej politiky?

Netreba zvaľovať všetku vinu na Baracka Obamu za likvidáciu kedysi hrdej bielej európskej civilizácie (budúcnosť ktorej ešte závisí od takých tvrdohlavých krajín ako Rusko). Viniť treba ten deštruktívny systém, ktorý každý americký líder je nútený buď prijať, alebo s ním bojovať, vstúpiac do funkcie prezidenta.

Viac si nemôžeme dovoliť sa mýliť ohľadne toho, čo sa v skutočnosti deje vo svete. USA aktívne a zámerne likvidujú tradičné chápanie národnosti – tú lepiacu vrstvu, ktorá spája kultúru a civilizáciu na celom svete, a nemá význam, či je to spojenec alebo protivník, či je to kresťanská krajina alebo moslimská, bohatá alebo chudobná.

Konečný cieľ spočíva v tom, aby bola zlikvidovaná akákoľvek rasová homogénnosť, ktorá existuje medzi ľuďmi, nahradiac ju impériom, na čele ktorého stoja USA, a celý systém sa pritom opiera o hrubú vojnovú silu, aby bol zachovaný „mier a poriadok“. Ako sa už zmieňovalo, najľahšie je to dosiahnuť, keď ľudia nemajú nič spoločné so svojimi susedmi. Mikrokozmos tohto diabolského systému sa už zrodil v USA, kde miestni policajti fakticky dostávajú povolenie používať zbrane proti americkému národu – v čase, keď národné hranice zostávajú otvorené pre zabijakov, násilníkov a obchodníkov s drogami z Južnej Ameriky.

Vďaka nerozumnej zahraničnej politike USA, ktorá sa stala celkom šialenou po teroristickým útokom 11. septembra, krajiny NATO sú v súčasnosti proti svojej vôli vtiahnuté do vojen a konfliktov, aj napriek protestom verejnosti proti týmto nezákonným vojnám, ktoré sa už viedli v Iraku, Afganistane, Líbyi a teraz aj v Sýrii – všetky z ktorých priviedli (alebo čoskoro privedú) k objaveniu sa stroskotaných štátov.

Ale reálnymi stroskotanými štátmi sa v konečnom dôsledku stanú krajiny starej koloniálnej Európy, ktorá sa ocitla v prvej línii pred cunami utečencov, ktoré sa objavilo vďaka politike USA a hrozí, že pohltí všetky európske mestá od Lisabonu po Helsinki.

Podobné udalosti nahrávajú Washingtonu, pretože Európania – vystrašení plánovanými vojnovými akciami, terorizmom a finančnou krízou – pozerajú na USA ako na záchrancu. V danej chvíli budú radostne a slepo kráčať pod taktovkou Ameriky, ako jahniatka na jatky, predpokladajúc, že ešte stále disponujú slobodou voľby, až kým nebude očividný presný opak.

Inak povedané, keď už bude príliš neskoro čokoľvek meniť, odhalí sa im reálna tvár svetového tyrana.