Medzinárodný maratón mieru sa už dlhé roky teší veľkému diváckemu záujmu. Aj aktuálny ročník, ktorý bol v poradí 92., potvrdil povesť podujatia, o ktoré je záujem. Svedčí o tom takmer 11.000 bežcov, ktorí sa na košických tratiach predstavili v rôznych disciplínach. Najstarší európsky maratón však v príjemnom počasí prilákal aj množstvo divákov, ktorí prakticky na každom úseku maratónskej trate povzbudzovali bežcov.

Aj preto mohol riaditeľ pretekov Branislav Koniar vyjadriť spokojnosť. “Už prvé lúče slnka po chladných dňoch a mesto plné ľudí signalizovali, že to bude dobrý víkend. Vďaka tomu to aj nás organizátorov pozitívne nabudilo. Samotný maratón ukázal, že sme mali šťastie na počasie a na správnu formu vari ôsmich elitných bežcov, nielen víťaza,” potešilo Koniara.

Hoci to na MMM nebývalo pravidlom, tentoraz sa z víťazstva tešil jeden z predpokladaných favoritov. Samuel Kosgei zvíťazil vďaka skvelému výkonu najmä na posledných kilometroch a napokon atakoval rekordný čas maratónu. Ten sa mu síce pokoriť nepodarilo, no aj tak pripravil divákom skvelý zážitok. “Bežalo sa v atmosfére podobnej tej na Tour de France, keď ľudia na jednotlivých úsekoch bežia s budúcimi víťazmi. Bolo to naozaj skvelé predstavenie, ktoré sme si užili. Nuž a otázky, prečo nie je traťový rekord, nás netrápia. To nie je hlavný cieľ našej práce,” dodal Koniar na margo stále platného traťového rekordu 2:07:01, ktorý v roku 2012 vytvoril Lawrence Kimwetich Kimaiyo.

Kosgei bol od úvodu pretekov v čelnej skupinke tvorenej pretekármi z Kene a Etiópie. Postupne viacerým jej členom dochádzali sily, no tie si Kosgei šetril na záver. “Mať časy okolo 2:51 na posledných kilometroch maratónu je úžasné. Obrazne by sa dalo povedať, že víťaz skôr lietal než bežal. Bolo to jeho výnimočné predstavenie. Myslím si však, že veľkú rolu pri tomto výbornom finiši zohrali diváci, ktorí mu v závere dodali potrebnú energiu,” poznamenal Branislav Koniar k výkonu víťazného Keňana.

Podobne ako v mužskej časti, aj medzi ženami sa podarilo zvíťaziť jednej z favoritiek. Mulu Diro Melková zvíťazila s 5-minútovým náskokom. “Ešte krátko pred maratónom som vravel, že na MMM sa pravidelne stáva, že favoriti nevyhrávajú. Tentoraz sa to zmenilo. U žien bolo štartové pole menšie a musím priznať, že sa nám ho nepodarilo zostaviť podľa našich predstáv. Niektoré pretekárky mali problémy s vízami či zraneniami. Mali sme prisľúbenú účasť pretekárky, ktorá má osobný rekord 2:23:00, no tá otehotnela, takže účasť musela odmietnuť. Myslím si však, že ženy ešte na MMM predvedú veľké veci. Ich rekordný čas je síce solídny, no som presvedčený, že prekonateľný,” netají Koniar.

Slovenské maratónske tituly získali Juraj Vitko a Katarína Berešová. Aj v tomto prípade sa dá povedať, že boli favoritmi. “Aj touto cestou chcem Jurajovi pogratulovať k triumfu. Nemá to jednoduché. Venuje sa civilnej práci a tak klobúk dolu pred jeho výkonom. Je obdivuhodné, že sa takto dokázal pripraviť. Je zrejmé, že ak sa niekto chce naplno venovať maratónom, musí mať vytvorené profesionálne podmienky. Som však rád za výsledky Katky Berešovej, ktorá ukazuje, že sa to dá aj v skromných podmienkach,” povedal pre TASR riaditeľ pretekov.

Košický maratón už neodmysliteľne patrí do športového kalendára mnohých profesionálnych i amatérskych športovcov. Jeho organizovanie však nie je jednoduché a trvá niekoľko mesiacov. Organizátori to so zháňaním financií nemali jednoduché ani tentoraz. Koniara preto teší fakt, že sa prestížne atletické podujatie darí držať mimo červených čísel. “Košický maratón sa po ekonomickej stránke pohybuje okolo nuly. To znamená, že za uplynulých 5-6 rokov sa nám darí nevytvárať stratu, no ani rezervy. Ak sa aj nejaká vytvorí, tak ju odložíme na slabší rok, prípadne investujeme do infraštruktúry či vybavenia. Sme približne na nule a myslím si, že v dnešných podmienkach je to úspech. Zastávame filozofiu, že by sme sa mali prikrývať iba takou perinou, na akú máme,” dodal Koniar, ktorý po maratóne priznal, že finančný príspevok od štátu bol skôr symbolický.

Zároveň však vyjadril nádej, že by to v budúcnosti mohlo byť inak. “Je to naše želanie. Ak je pravda, že podľa nového zákona o športe dostane šport o niekoľko desiatok percent viac, budem len rád. Ja budem určite za to, aby tieto peniaze smerovali priamo športovcom, prípadne tam, kde sa šport robí. Je dôležité, aby mali peniaze kluby a organizácie, ktoré sa venujú mládeži, zdraviu ľudí a kde ľudí motivujeme, aby sa hýbali. Nie sú to zanedbateľné argumenty, preto si želám, aby šport získal adekvátnu podporu zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,” uzavrel riaditeľ MMM.