Príhovor prinášame v plnom znení:

Vážené kolegyne a vážení kolegovia, vážené študentky a študenti, milí priatelia,
Imatrikulácia prvákov na Vysokej škole výtvarných umení je každý rok spojená aj so slávnostným otvorením nového akademického roka. Hlavným obsahom takýchto príhovorov býva zvyčajne predstavenie štruktúry školy, jej pedagogického zboru, vysvetlenie trajektórie štúdia alebo zostavy služieb, ktoré škola pre svojich študentov zabezpečuje. Často sa v prejavoch spomína aj zodpovednosť, svedomitosť, rozvíjanie talentu a teoretického myslenia. Všetky tieto informácie budete postupne na rôznych úrovniach školy získavať a nemyslím si, že zmyslom prejavov má byť vyratúvanie všetkého, čo škola poskytuje. Na to prídete postupne aj sami, pod vedením vašich pedagógov, študijného oddelenia, starších spolužiakov.

Skôr si myslím, že je pre nás dôležitý spôsob premýšľania o živote a našej spoločnosti. Postupne zistíte, že naša škola je tou, ktorá sa zaujíma o vonkajšie prostredie, vníma potreby našej spoločnosti a súčasne sa snaží v niektorých situáciách vykonať nápravu. O vysokých školách a univerzitách sa neraz hovorí, že majú byť apolitické. Ja si to ale nemyslím, politický postoj je dôležitý, pod pojmom politika chápeme široké spektrum problémov, ktoré sa nás dotýkajú a ku ktorým si formujeme určitý názor.

Pred dvomi týždňami na Slovensku prebehli parlamentné voľby. Občania Slovenskej republiky vyjadrili v demokratických voľbách svoj názor. Momentálne sa formujúca politická koalícia nebude naklonená rozvoju vzdelanosti a kultúry na Slovensku, nebude zastávať humanistické pozície, pretože stavia svoju politickú rétoriku na agresívnej a populistickej podobe. Je vysoko pravdepodobné, že sa vrátime o niekoľko krokov, ale i rokov späť. V situácii, keď na východe sledujeme vojnovú agresiu Ruska voči Ukrajine, na blízkom východe izraelsko-palestínsky konflikt a v mnohých ďalších krajinách Európy pozorujeme, ako sa sloboda a demokracia vytráca, je potrebné sa zamyslieť, čo môžeme v tejto situácii urobiť.

Včera som opäť po čase vzala do rúk útlu knihu historika Timothy Snydera s názvom O tyranii, dvadsať ponaučení z 20. storočia. Inšpirovala ma pri formulovaní šiestich ponaučení z vlád, ktoré falošne prezentovali sociálnu demokraciu, pričom rozsiahle korupčné aféry, ako aj zneužitie politickej moci.
Prvým ponaučením je nepodrobiť sa represívnej vláde, neodovzdať jej moc len tak. Nezľaknúť sa vyhrážok a mstivých slov. Vyžadovať napĺňanie programovaného vyhlásenia vlády a súčasne vytvárať občiansky tlak v prospech transparentného a jasného výkladu politických rozhodnutí.

Druhým ponaučením je stáť pri inštitúciách, ktoré by mali byť zázemím pre demokratický štát. Komunikácia s inštitúciami je veľmi dôležitá, vytvára sa tak sieť ľudí, ktorí sú odborne kompetentní a ľudsky konzistentní. Čím hustejšia táto sieť bude, tým zložitejšie bude pre politikov uniesť tento štát.

Tretím ponaučením je overovať si pravdu. Nenechať sa oslepiť jednoduchými vysvetleniami, vedieť si urobiť analýzu rôznych názorov, na ktorých necháme vyrásť svoj vlastný postoj. Zdieľať tento postoj s inými, ktorí môžu byť nápomocní pri odkrývaní pravdy.

Štvrtým ponaučením je zobrať zodpovednosť za správnu vec. Vybrať si program, v ktorom budeme napĺňať nejaký druh misie, môže to byť spolupráca s tretím sektorom, podpora nadácie, záchrana pamiatky, dobrovoľníctvo v nejakom sektore, čokoľvek, čo nás bude napĺňať zmyslom života a súčasne to posilní našu spoločnú vzájomnosť.

Piatym ponaučením je vnímať regióny na Slovensku ako svojich potenciálnych partnerov. Mestá a regióny sú rovnako dôležité, nikto nie je menej a nikto nie je viac. Vždy, keď vstupujeme na územia regiónov, vstupujeme s rešpektom a otvorenou komunikáciou. Zmyslom toho je dvíhať sa navzájom a podporovať sa tak, aby nikto nezaostával, aby nikto nemal pocit frustrácie. Slovensko je malá krajina, kde v skutočnosti rozdiely medzi mestami a regiónmi sú nepatrné, ale mentálne príliš veľké.

Šiestym ponaučením je držať sa hesla, že život na Slovensku dnes znamená nevzdať to. Neodchádzať zo Slovenska, venovať mu čas a priestor. Možno tým obetujem kus seba, ale slovenská krajina za to stojí, je to malý veľký svet, v ktorom sa dejú veci, v ktorom sa cez krízy poznávame hlbšie a spolupatričnosť tu nie je chápaná ako fráza. Jednotnosť v postojoch a hodnotách nás bude navždy spájať.

K týmto šiestim ponaučeniam môžeme pridávať ďalšie a ďalšie, ktoré budú spevňovať demokratické štruktúry v našej krajine, v ktorej bude postupne stúpať vzdelanosť a kultúra.

Najbližšie štyri roky nebudú jednoduché, budú ťažké, ale nie je to niečo, čo by sme neprekonali. Na našej škole budete rozvíjať svoj talent, teoretické myslenie, ale súčasne sa naučíte, aké je to byť aktívnym občanom našej krajiny, aké to je vedieť sa správne a statočne rozhodnúť a súčasne vykonať nejaký druh nápravy. Na tom bude stáť nielen vaša budúcnosť, ale i budúcnosť celej našej krajiny.

Vážené študentky a vážení študenti, prajem Vám, aby sa Vám v nastupujúcom akademickom roku darilo, nielen v oblasti štúdia, ale aj v oblasti Vášho osobného života.

Vám, vážené kolegyne a vážení kolegovia, prajem veľa energie a síl pri náročnej pedagogickej a umeleckej praxi, nám všetkým prajem, aby sme v nastávajúcom období mali čo najviac kľudu a pokoja pre našu prácu.

Imatrikulácia, 20. 10. 2023

Bohunka Koklesová, rektorka VŠVU / AFAD