V prípade súdnej rady sa zákon zameriava na právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami a na zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou a zákonodarnou mocou. Zákonom sa tiež rozširuje pôsobnosť rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň jej právna úprava umožňuje vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním.

Najvyšší správny súd SR

V súvislosti so zriadením Najvyššieho správneho súdu SR dochádza k jeho ukotveniu v sústave súdov. Súd by mal byť plne funkčný v druhej polovici roka 2021. Najvyšší správny súd bude mať za úlohu riešiť delikty sudcov a všetkých právnických profesií. Prvým predsedom najvyššieho správneho súdu by mohla byť aj osoba, ktorá nie je sudcom. Osoba, ktorá nie je sudcom a ktorá sa uchádza o tento post, bude musieť spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na sudcu ústavného súdu. Ak bude za predsedu najvyššieho správneho súdu vymenovaná osoba, ktorá nie je sudcom, vymenovaním do funkcie predsedu súdu sa automaticky stane aj sudcom tohto súdu.

Zmenou ústavy sa upravuje kvórum pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu tak, že na zvolenie bude potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Ak sa touto väčšinou nezvolí potrebný počet kandidátov, a to ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe a ďalšej voľbe, ktorá po nej nasleduje, už bude postačovať nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Reforma tiež zavádza fixný vek 67 rokov pre zánik funkcie sudcu.

Vďaka pozmeňovaciemu návrhu sa udelí hlave štátu právomoc odvolávať vysokoškolských profesorov. Prezidentka SR Zuzana Čaputová totiž vrátila na opätovné prerokovanie novelu zákona o vysokých školách, ktorá sa zaoberá otázkou odoberania akademických titulov. Ústava podľa nej taxatívnym spôsobom vymedzuje rozsah právomocí prezidenta SR, pričom v prípade vysokoškolských profesorov mu dáva právomoc ich iba vymenúvať, nie odvolávať.

Nesúhlas súdnej rady s trestným stíhaním sudcu

Zákonodarcovia 89 hlasmi zo 139 prítomných schválili aj zákon o reforme súdnictva, ktorý nadväzuje na zmeny v ústave. V súvislosti so zavedením nového trestného činu ohýbania práva a berúc do úvahy nový koncept rozhodovacej imunity sudcov sa zavedie mechanizmus poistky v podobe možnosti súdnej rady vysloviť nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin. Sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva sa bude môcť po právoplatnosti rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní o vznesení obvinenia obrátiť na súdnu radu, aby táto posúdila, či sú splnené podmienky pre trestné stíhanie sudcu. Ak súdna rada vysloví nesúhlas s trestným stíhaním, v začatom trestnom stíhaní nebude možné pokračovať, a to dovtedy pokým trvá funkcia sudcu. Ak funkcia sudcu zanikne, trestné stíhanie bude môcť pokračovať. Táto právna úprava sa týka výlučne stíhania sudcu pre trestný čin ohýbania práva a bude mať dočasný charakter. Stíhanie sudcu pre akýkoľvek iný trestný čin touto novou úpravou nie je dotknuté. Mechanizmus vyslovovania súhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva bude mať dočasný charakter a a bude sa uplatňovať tri a pol roka.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) vníma v prijatých zmenách ako kľúčové zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR a zadefinovanie, čo je súdna rada a poskytnutie jej jasných kompetencií. „Najvyšší správny súd má byť tou najvyššou súdnou inštanciou, ktorá bude mať v kompetencii správne súdnictvo, ale tiež disciplinárnu právomoc voči sudcom, ale aj prokurátorom a ďalším právnickým profesiám, či už sú to notári a exekútori. Debata bude určite aj smerom k advokátom,” povedala na dnešnej tlačovej konferencii. Doplnila, že zriadený má byť k 1. januáru 2021, funkčnosť je nastavená na august budúceho roka.

Novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu prerokujú zrýchlene

Poslanci prerokujú v zrýchlenom režime novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Rozhodli o tom 91 hlasmi zo 141 prítomných. Právna úprava hovorí o tom, že núdzový stav možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. Núdzový stav bude možné predĺžiť aj pred účinnosťou tohto ústavného zákona.

S predĺžením núdzového stavu však bude musieť súhlasiť Národná rada SR (NR SR), a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu. Ako je vysvetlené v dôvodovej správe, ide o vytvorenie ústavnej poistky v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej republike. Zo zverejneného materiálu vyplýva, že núdzový stav bude možné vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. V prípade, že NR SR nevyjadrí súhlas, predĺženie núdzového stavu zanikne dňom neschválenia návrhu vlády. Súhlas národnej rady bude potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní.

Z návrhu ústavného zákona ďalej vyplýva, že v núdzovom stave možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody. Tiež bude možné uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, napríklad obmedzením nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto.

Aj o novele zákona o ústavnom súde rozhodnú poslanci v zrýchlenom režime

Parlament odsúhlasil, že novelu zákona o Ústavnom súde SR prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Za hlasovalo 91 zo 140 prítomných poslancov. Ústavný súd SR bude môcť vďaka novele preskúmať rozhodnutia o predĺžení núdzového stavu. Účinnosť sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.