Referendum

Bratislava 2. decembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Nespokojnosť občanov s vládnutím súčasnej koalície narastá. Protestné stretnutia, zákroky polície, výroky predstaviteľov vlády a svojvôľa jej predsedu stále viacej budia odpor ľudí. Denne prichádzajú nové obmedzenia. Krachujú podniky, prevádzky, spoločnosti. Zatvorené sú divadlá, športoviská…

O kompenzáciách vláda od marca iba rozpráva a sľubuje. Hrozí ďalšie testovanie nepresnými testami. Obmedzený prístup k lekárom majú pravidelní aj akútni pacienti. Denne dostávame informácie o úmrtiach na “tú hnusobu”, ale koľko ľudí zomrelo na iná ochorenia, respektíve zbytočne, sa nedozvieme ani keby sme prosili. Nedozvieme sa  ani ako dlho trvá, kým lekár požiada o operáciu pacienta na rakovinu, keď dnes už premiér, sľuboval najneskôr dva týždne kdekoľvek v EU. Haprujú nemocnice, školy aj zariadenia pre deti.

Situáciu sa snažia využiť najmä dve politické strany. Jedna cez anketu, druhá prostredníctvom referenda. Tá druhá sa nádeja, že ak získajú dostatok podpisov, budú predčasné voľby a oni sa opäť dostanú na slnko. Vieme však, že referendum nie je pre poslancov záväzné. Výsledok, aj ten najväčší, prinúti poslancov iba rokovať. Človek nemusí oplývať nadpriemernou inteligenciou, aby vedel ako to skončí. Stranám v koalícii padajú preferencie. Peniaze, ktoré každý mesiac dostávajú natreli ich kreslá lepidlom a budú sa na nich držať ako hladný kliešť. Nič ich neurazí, nič ich neodradí, nič im nezabráni sedieť. Predávajú náš štát, odovzdávajú našu suverenitu, zvyšujú zadlženosť. Budú sa navzájom osočovať, urážať, obviňovať, budú podávať trestné oznámenia, ale budú sedieť a čakať na výplatu a benefity. Vedia, že ak sa raz odlepia, už si tam nesadnú.

Čo by nasledovalo ak by motyka strelila a poslanci predsa len vypísali dátum predčasných volieb? Plagáty, sľuby; kandidáti, sľuby; škandálne odhalenia, sľuby. Potom voľby, rokovania, rozdelenie parlamentu na silných a slabých, na demokratov a fašistov, hľadanie hriešnikov a anjelov. To sme za tridsať rokov úžasnej demokracie zažili nespočetne krát. Kto uveril , sklamal sa. Už by sme mohli pochopiť, že žiadna politická strana nezaručí prospech občanom. Veď s podstaty veci vyplýva, že politickej strane ide iba o politiku a to je naozaj iba panské huncútstvo. To nie je veselé. Každé voľby predstavujú ekonomickú katastrofu, brzdu rozvoja, ničenie hodnôt. Ak jedna strana niečo začne, druhá to zatratí. A stále dokola.

Občania vytvorili štát pre svoj osoh. Aby žili v bezpečnom a prosperujúcom priestore. Aby mali poctivo ohodnotenú prácu, fungujúce služby, zdravé životné prostredie. Aby mali sociálne istoty, rodinu, priestor na oddych. Aby fungovalo vzdelávanie, kultúra aj šport. Aby prosperovala ich obec, aby sa o chorých a starých mal kto postarať. Aby dôstojný život nebola iba fráza.

To všetko, a ešte oveľa viac politické strany sľubujú , ale nedávajú. Jasný dôkaz pevnosti sľubu aktuálne predkladajú sami. Pred voľbou najdôležitejšieho prokurátora sľuboval koaličný valec zelenú kartu pre svojich poslancov. Niekoľko dni sa dohadujú na jedinom kandidátovi – zelená karta neplatí. Hľadajú eso. Nedodžia ani sľub daný sami sebe.

Je potrebné zmeniť volebný systém. Namiesto strán sa do nášho najvyššieho zastupiteľského orgánu musia dostať spoľahliví predstavitelia profesií a zodpovední delegáti správy miest a obcí. O tom by mali naše média hovoriť, na túto tému by mali otvoriť diskusné fóra, pozývať odborníkov, diskutovať s občanmi, robiť osvetu. Až vo chvíli, keď bude téma každému občanovi jasná, má zmysel usporiadať referendum s otázkou: Ste za to, aby sme do Národnej rady volili zástupcov profesii a správy?

René Pavlík, člen združenia Rastic