SpravodajstvoVeda a výskum

Tieto vedecké míľniky nám stoja v ceste, aby sme na planétu Mars mohli vyslať prvú ľudskú posádku

Mars skúmame už viac ako 60 rokov, ale aj napriek tomu sme ešte ľudskou nohou nekráčali po jeho povrchu. Ked dosiahneme aj tento cieľ?

Zhrnuli sme si minulosť, súčasnosť a teraz nastal čas pozrieť sa, aké plány má americká NASA s červenou planétou do budúcna. Špekuluje sa už aj o prvej ľudskej misii na túto planétu, avšak aby sa dokázal predpokladať jej úspech a znížili sa riziká na minimum, musia byť splnené nasledujúce ciele.

Cieľ 1: Život

minulých článkov sme sa dozvedeli o  teóriách, podľa ktorých v minulosti Mars podporoval mikrobiálny život a dokonca si dokázal udržať na povrchu tekutú vodu. Hoci sú tieto hypotézy viac-menej dokázané, misia z názvom Mars 2020 má definitívne zodpovedať kľúčové otázky týkajúce sa potenciálneho života na tejto planéte. Táto misia nebude len hľadať známky obývateľnosti, ale známky života samotného. Pochopenie toho ako a  či vôbec kedysi dávno na tejto planéte život existoval bude základným stavebným kameňom pre budúcu ľudskú expedíciu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Cieľ 2: Klimatické zmeny

Mars prešiel v minulosti drastickou zmenou. Predpoklady naznačujú, že kedysi dávno boli na povrchu jazerá a  rieky. Terajšie výskumy ukázali v atmosfére dokonca aj molekuly kyslíka. Jednou z hlavných otázok teda zostáva, čo sa stalo na Marse, že sa tak planéta drasticky zmenila?

Mars, ako mohol vyzerať v minulosti vs. pohľad súčastnosti Zdroj: NASA

Družica MAVEN zistila, že práve kvôli úbytku atmosféry, ktorá sa doslovne „vyparila do vesmíru“, zmizla z  povrchu voda v kvapalnom stave. Taktiež sa skúmajú vzorce počasia, najmä masívne púštne búrky, ktoré zakryjú celú stranu planéty. Taktiež sa skúma radiácia v spodnej vrstve atmosféry, ktorá je dvakrát väčšia ako u  nás na Zemi. Pochopením marťanského počasia a jeho predvídaním sa vieme v budúcnosti vyhnúť akýmkoľvek nepriaznivým vplyvom.

Cieľ 3: Geológia

Okrem podrobného zmapovania cudzej planéty sa roboty a pristávacie moduly zamerali aj na skúmanie jej vnútra. Keďže podľa teórií mohol byť Mars v minulosti veľmi podobný Zemi, odpovede nájdu vedci pod jeho povrchom. Skúmanie hornín, či hľadanie podzemnej vody, všetko sú to ciele, ktoré by výrazne pomohli budúcej návšteve Marsu ľuďmi.

Mars
Pohľad na marťanské duny Zdroj: NASA

Cieľ 4: Ľudia

Predtým než pošleme na červenú planétu živú posádku, musíme si byť istí že dokážeme predvídať z  veľkej časti všetky udalosti, ktoré by mohli nastať.  Všetky doterajšie misie zásobovali vedcov, inžinierov, konštruktérov a celý tím vesmírneho strediska informáciami nevyhnutnými na skonštruovanie rakety, navrhnutie misie a trénovaniu posádky na cestu k inej planéte. Pred vedcami tak zostáva ešte jedna dôležitá úloha, dokážu navrhnúť vesmírnu loď tak, aby udržala kozmonautov v  poriadku počas niekoľko mesačnej cesty na planétu Mars a naspäť?

Keďže cesta k  Marsu je oveľa komplikovanejšia ako cesta na Mesiac, prvá misia s ľudskou posádkou bude zrejme komplexnejšia a  nepôjde tým pádom len o jednoduché umiestnenie rakety na obežnú dráhu, alebo pristátie. To, ako by mohla vyzerať prvotná cesta na Mars sa dočítate v ďalšom, poslednom článku našej série.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close