Číne sa podarilo v rámci misie Chang’e-4 vypestovať na Mesiaci bavlnu

Čína hlási ďalší úspech v rámci misie Chang'e-4, ktorej cieľom je preskúmať odvrátenú časť Mesiaca. Podarilo sa jej na Mesiaci vypestovať bavlnu.

supermesiac skomprimovaný Xiaomi 12 Pro
Vzorka snímky mesiaca, 20x priblíženie, režim supermesiac Zdroj: Vosveteit.sk

„Čína sa oficiálne pustila do skúmania odvrátenej strany Mesiaca“, tak takto zneli titulku viacerých médií koncom minulého roka. Čína sa totiž v decembri pustila do ambiciózneho projektu “Chang’e-4”, ktorého cieľom je hlbšie preskúmanie odvrátenej časti Mesiaca, vrátane zistenia možnosti rastu rastlín na jeho povrchu. Portál digitaltrends.com prišiel so správami, ktoré hovoria o ďalšom úspechu tejto misie.  Konkrétne o tom, že  Číne sa podarilo na povrchu Mesiaca vypestovať  bavlnu.

Po prvýkrát sa podarilo dopestovať rastlinu na Mesiaci

Bavlna je jedným z niekoľkých organizmov obalených v mini biosfére vážiacej iba 2,6 kg s tlakom 1 atmosféry, ktorá sa nachádza na povrchu sondy. Organizmy sa síce nachádzajú v prostredí podobnom Zemskému, zároveň ale musia „bojovať“ s vesmírnou radiáciou a mikrogravitáciou.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Tím vedcov vybral päť biologických druhov, ktoré vyslal na Mesiac: semená bavlny, zemiakov, arábovky, droždia a vajíčka ovocných mušiek. Väčšina z nich rýchlo uhynula, ale bavlna sa prekvapivo chytila a dokonca z nej vyrástol nie jeden, ale dva lístky. Aj keď rastliny rástli na ISS už predtým, po prvýkrát v histórii sa podarilo vypestovať rastlinu aj na Mesiaci.

Bavlna na mesiaci
Zdroj: digitaltrends.com, ilustračný obrázok

Napriek všetkému úsiliu a vytrvalosti bavlny, lístky uhynuli počas jedného lunárneho dňa, ktorý je ekvivalentom dvoch týždňov na Zemi. Počas lunárnej noci teploty na Mesiaci padajú prudko dolu a bez externého ohrievania sú organizmy ponechané na umrznutie. Pre tento test sa ale čínski vedci rozhodli pokračovať v pokuse niekoľko mesiacov. Pôvodne chceli vedci vyslať do vesmíru žiť živočíchy, konkrétne korytnačku. Kyslík by ale v tomto prípade vydržal pre ne iba 20 dní.

V budúcnosti chcú čínski vedci poslať na mesiac komplexnejšie organizmy vrátane zvierat. Šancu budú mať budúci rok s misiou Chang 6.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre