SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Pozrite sa, ako vedci zničili satelit v plazmovom tuneli, aby sa uistili, že zhorí v atmosfére

Väčšina satelitov zhorí pri prechode atmosférou Zeme, no niekedy môžu prežiť drobné úlomky. To sa nesmie stať.

Na obežnej dráhe Zeme sa nachádza viac ako 12-tisíc satelitov. Niektoré monitorujú počasie, iné zas poskytujú internet. Otázka ale znie, čo sa deje so satelitmi, keď už prestanú slúžiť svojmu účelu? Ostanú na obežnej dráhe, ako vesmírny odpad, alebo zostúpia na Zem a zhoria v atmosfére? Odpoveď na túto otázku prináša portál IFL Science.

Satelity z času na čas narazia na našu atmosféru, keď sa ich čas naplní. Keď sa to stane, väčšina satelitov jednoducho zhorí. Stáva sa ale, že niektoré drobné kusy kovu cestu atmosférou prežijú a dopadnú na povrch. Satelitní operátori sa však musia uistiť, že aj keď sa takéto niečo môže stať, šance sú minimálne.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ideálne je preto dokázať, že satelit nedokáže prežiť prechod atmosférou. Európska vesmírna agentúra tlačí na minimalizovanie vesmírneho odpadu okolo Zeme špeciálnym dizajnom, ktorý výrobcovia satelitov označujú ako Design for Demise (pozn. redakcie: Dizajn, určený na zánik). Takýto dizajn bol uplatnený aj na motor pre solárne panely, ktorého prácou je zaistiť, aby boli solárne panely vždy natočené smerom k Slnku. Aby si boli výrobcovia istí, že všetky časti modulu zhoria v atmosfére, tak ho umiestnili do plazmového veterného tunela a výsledky sú zaujímavé.

Dešruktívny pokus

Pokus skončil úplnou deštrukciou modulu. Cieľom pokusu bolo otestovať tepelný prah satelitu. Podľa výsledkov môžu odborníci odhadnúť, či by objekt dokázal prežiť prechod zemskou atmosférou ešte predtým, než ho pošlú do vesmíru.

Európska vesmírna agentúra hľadá riešenia, ako zabrániť hromadeniu vesmírneho odpadu, ktorý by mohol už o pár rokov spôsobiť obrovské problémy. Väčšie kusy vesmírneho odpadu sa dokážu monitorovať, no existuje množstvo malých úlomkov, ktoré sú pre zariadenia neviditeľné. Hoci ide o malé kusy, na obežnej dráhe sa môžu pohybovať rýchlosťou až 20-tisíc km/h. Práve kvôli obrovskej rýchlosti by aj ten najmenší úlomok napáchal výrazné škody, ak by sa zrazil s vesmírnou stanicou, alebo astronautom.

Hromadiaci sa vesmírny odpad avšak predstavuje ešte ďalší problém. Čím viac odpadu sa na obežnej dráhe nachádza, tým je riziko zrážky vyššie. V tomto prípade ale nejde len o riziko zrážky s raketou, ale aj s iným kusom vesmírneho odpadu. Zrážka totiž môže spustiť reťazovú reakciu, pri ktorej sa napríklad satelit rozbije na menšie kusy, ktoré sa zrazia s ďalšími menšími kusmi a tie sa rozbijú ešte na menšie čiastočky. Európska vesmírna agentúra pracuje na projekte ClearSpace-1 (pozn. redakcie: Čistý Vesmír), ktorý by sa mal spustiť okolo roku 2025. Jeho cieľom bude čistiť obežnú dráhu Zeme od vesmírneho odpadu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close