SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci sú vystrašení z novej možnej katastrofy, ktorá pomaly „rastie“ v Černobyle

"Existuje veľa nejasností," uviedol vedec ISPNPP Maxim Saveliev. "Ale nemôžeme vylúčiť možnosť nehody."

Černobyľská havária, ktorá sa odohrala 26. apríla 1986 sa zapísala do histórie ľudstva. Dôvodom je, že ide vôbec o najhoršiu jadrovú haváriu, aká sa kedy odohrala v histórii jadrovej energetike. Hoci sa táto katastrofa odohrala pred viac ako 30 rokmi, tak do dnešných dní môžeme vidieť jej dopady a to aj mimo Ukrajiny, kde došlo k nehode. Napríklad nemecký Spolkový úrad pre radiačnú ochranu aktívne monitoruje v niektorých oblastiach bavorských lesoch vplyv radiácie na rastliny a živočíchy do dnešných dní.

„…v Nemecku sú niektoré druhy húb v bavorských lesných oblastiach stále vystavené vysokej radiácii. V lesoch existujú určité druhy húb, ktoré sú stále silne kontaminované a niekedy dosahujú hodnotu až 2 400 becquerelov…“ písalo sme približne rok dozadu.

Pandorina skrinka: Černobyľská nehoda opäť púta pozornosť vedcov

Najnovšie zistenia vedcov, na ktoré poukazuje portál Science Magazine vyvolávajú obavy. Dôvodom je, že jadrové reakcie aj naďalej tlejú, hoci od nehody ubehli už desiatky rokov.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Je to ako žeravé uhlíky v grilovacej jame,“ uviedol Neil Hyatt, jadrový chemik pre jadrové materiály na univerzite v Sheffielde.

Vedci preto hovoria, že by potenciálne mohlo dôjsť k opätovnej nehode. Dnes však presne nevedia povedať, či tlejúce štiepne reakcie v hmotách uránového paliva zakopaného hlboko vo vnútri rozbitej sály reaktora vyhasnú samé, alebo nie. Ukrajinskí vedci sa preto aktuálne snažia zistiť, či bude potrebný zásah zvonka, alebo nie, aby sa zabránilo ďalšej nehode.

„Existuje veľa nejasností,“ uviedol vedec ISPNPP Maxim Saveliev. „Ale nemôžeme vylúčiť možnosť nehody.“

Inštitút pre bezpečnosť jadrových elektrární (ISPNPP) v Kyjeve však zistil, že sila rozbehnutých jadrových reakcií zrejme rastie. Dobrou správou však je, že potenciálna nehoda, ak by k nej malo dôjsť, tak nie je otázkou dní, či mesiacov, ale skôr rokov. Podľa aktuálnych analýz, počet neutrónov stúpa veľmi pomaly, čo znamená, že vedci majú ešte relatívne dostatok času na to, aby prišli s odpoveďami a prípadným riešeniami.

Vedci v publikovanej štúdii ďalej však dodávajú, že hrozbu ako takú, nemožno ignorovať a to aj napriek tomu, že nie je šanca na opakovanie roku 1986, keď výbuch a oheň vyslali nad Európu rádioaktívny mrak.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close