SpravodajstvoVeda a výskum

Kyslík neznamená život: Na čo si musia dať astronómovia pri pozorovaní exoplanét pozor?

Nájsť planétu, ktorá je vhodná pre život nie je také jednoduché.

Predpokladá sa, že len v našej galaxii by sa mohlo nachádzať približne 20-miliárd svetov, ktoré sa podobajú na našu Zem. Problém je, že astronómovia nevedia, koľko z nich by mohlo mať na svojom povrchu život, píše portál Universe Today.

Najlepšou možnosťou pre astronómov je študovať atmosféru exoplanét a podľa jej zloženia zistiť, či je vhodná pre život. K tomu by im mal pomôcť vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý odštartuje svoju misiu ku koncu tohto roka. Lenže po akých látkach bude teleskop pátrať?

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Dôležitou látkou je kyslík. Na Zemi ho fotosyntézou vytvárajú rastliny a tvorí približne 21% našej atmosféry. Kyslík sa tiež ľahko odhaľuje, kvôli jeho spektrálnej stope. Zároveň je to reaktívny prvok a musí byť do atmosféry dopĺňaný. Ďalšou látkou je voda, ktorú považujeme za základ života. Nová štúdia ale ukazuje, že stopy kyslíku a vody na odhalenie života nestačia.

V nej sa píše, že brať našu planétu Zem ako štandard evolúcie jednoducho nie je spoľahlivé. Vo svojich počiatkoch zemská atmosféra nemala kyslík, ten vylučovali prvé formy života ako odpadovú látku. Až keď sa u rastlín vyvinula fotosyntéza, začali úrovne kyslíku stúpať. Kyslík na Zemi bol teda výsledkom vývoja života, ale náš vývoj nie je jediná správna cesta, podotýkajú vedci.

Stopy v atmosfére

Vedci sa v novej štúdii zameriavali predovšetkým na planéty, ktoré obiehajú okolo červených trpaslíkov. Ide o najrozšírenejší typ hviezdy vo vesmíre, pretože červené trpaslíky tvoria až 75% hviezd našej galaxie. Červené trpaslíky môžu vyžarovať silné solárne búrky, ktoré by mohli blízke planéty pripraviť oatmosféru. Zároveň vyžarujú oveľa menej ultrafialového svetla, ktoré by ionizovalo atómy a rozkladalo molekuly.

Tieto charakteristiky môžu drasticky ovplyvniť evolúciu planéty. Ak má rodiaca sa planéta vysoký pomer uhlíka voči dusíku, vytvorí sa hrubá atmosféra oxidu uhličitého. Ak sa na planéte nachádza veľa vody, vytvorí sa z planéty vodný svet a kyslík sa bude nachádzať vo vyšších častiach atmosféry. Ak planéta nemá takmer žiadnu vodu, stane sa z nej púštny svet a v atmosfére sa okrem kyslíku môže nachádzať aj dusík a oxid uhličitý. Všetky tri prípady by ukazovali, že sa v ich atmosfére kyslík nachádza, no v ani jednom prípade nejde o planéty, vhodné pre život. Ak sa planéta nachádza v blízkosti červeného trpaslíka, prítomnosť kyslíka by mohla byť falošným poplachom.

Ak však objavíme planétu pri hviezde, akou je naše Slnko, prítomnosť kyslíka môže byť naopak veľmi silným indikátorom života na planéte.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close