SpravodajstvoVeda a výskum

Apollo 13: Mali pristáť na Mesiaci, nakoniec však bojovali o život. Ako sa posádke podarilo prežiť?

Priebeh vesmírnej misie sledovali miliardy ľudí na Zemi.

Apollo 13 bola misia americkej vesmírnej agentúry, NASA, ktorú už od samého začiatku sprevádzali zlé predtuchy tohto nešťastného čísla.

Pár dní pred odletom posádka dostala osýpky, a preto na misiu nastúpili náhradníci, James Lovell, John Swigert a Fred Haise. Štart rakety prebehol podľa plánu, 11. apríla 1970, no nikto nevedel, že raketa bola poškodená ešte predtým, ako naštartovala svoje motory, hovorí sa vo videu NASA

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ
Apollo 13
Záber na Mesiac. Zdroj: NASA

Niekoľko rokov pred štartom misie, v období kedy sa stavala raketa, bola nainštalovaná chybná nádrž na tekutý kyslík. Nádrž vo výrobnej továrni spadla na zem, čo zapríčinilo poškodenie jedného z komponentov a pri jednom z rutinných testov zabránilo normálnemu odčerpaniu kyslíka. V deň letu bola nádrž znovu naplnená, no nikto netušil, že sa na palube rakety ukrývala časovaná bomba.

Houston, máme problém

Keď sa raketa Apollo 13 nachádzala približne 330-tisíc km od Zeme, posádka počula „celkom veľký tresk“ ktorý sprevádzali výkyvy elektrickej energie a spustenie trysiek pre kontrolu výšky. Približne 26 sekúnd po incidente odznela aj známa veta: „Houston, máme problém,“ ktorá sa spája s týmto nešťastným letom.

„Pozrel som sa von oknom a videl som unikať kyslík. Explózia začala na poškodenej kyslíkovej nádrži, no zároveň poškodila aj druhú nádrž,“ Vyjadril James Lovell, člen posádky Apollo 13.

Lovell tvrdí, že explózia odpálila jednu stranu modulu. V ten moment posádka vedela, že ku žiadnemu pristátiu na Mesiaci nedôjde. Z misie sa stal boj o prežitie a posádka, spolu s tímom na Zemi museli prísť na spôsob, ako ich dostať bezpečne domov. Lunárny modul, ktorý by normálne posádka použila, aby sa dostala na povrch Mesiaca, sa stal ich záchranným člnom.

Apollo 13
Lunárny modul. Zdroj: NASA

Jednou z najťažších úloh pre posádku bolo previesť navigačné údaje z veliteľského modulu do lunárneho modulu. Elektrická sieť prestávala fungovať a posádka na to mala len 15 minút. Tím na Zemi pripravil niekoľko trajektórií, ako dostať posádku späť na planétu. Plán bol dostať sa okolo Mesiaca späť na Zem, no ak by posádka Apollo 13 neurobila nič, Zem by minuli. Potrebovali preto dostať modul na správnu trajektóriu, čo bol prvý z manévrov, ktorý vykonali.

Všetky akcie, ktoré musela posádka Apollo 13 vykonať boli simulované na Zemi, aby sa vedelo, aký budú mať dopad. Extrémne dôležitá bola tímová práca a podľa slov ľudí, ktorí pracovali na záchrane posádky, každý vedel, čo má v ten moment robiť bez toho, aby im to niekto povedal. Pristávací modul mal dostatok kyslíka na to, aby posádku vrátil späť na Zem, no problém bolo odstraňovanie oxidu uhličitého, ktorý sa v module pomaly hromadil.Vo veliteľskom module bolo dostatok filtrov, no tie nesedeli do pristávacieho modulu. Inžinieri preto vymysleli provizórne riešenie ktoré využilo plastové obaly od manuálov, lepiacu pásku a iné veci.

Apollo 13
Posádka Apollo 13. Zdroj: NASA

Nakoniec posádka bezpečne pristála na Zemi, a to 17. apríla 1970. Dopadla do Tichého oceánu, kde ju našla loď amerického námorníctva, USS Iwo Jima.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close