SpravodajstvoVeda a výskum

Predstavuje pre nás umelá inteligencia existenčnú hrozbu?

Sú nové technológie niečo, čoho by sme sa mali báť? Toto si myslia odborníci!

Umelá inteligencia sa pomaly, ale isto dostáva do našich životov. V mnohých prípadoch dokonca s ňou interagujeme, hoci to ani netušíme. Napríklad, to, čo sa vám ukáže ako prvé, keď niečo hľadáte na internete je prácou umelej inteligencie. Tá sa stará aj o to, aké reklamy, či produkty sa vám zobrazujú na stránke.

Niektorí si ale umelú inteligenciu predstavujú ako inteligentných robotov, ktorí sa postavia proti ľudstvu. O nebezpečnosti umelej inteligencie varoval aj fyzik Stephen Hawking. Portál Science Alert sa opýtal 11 expertov na umelú inteligenciu a výpočtovú vedu, či pre nás predstavuje Umelá inteligencia existenčnú krízu. Väčšina sa zhodla na tom, že nie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Umelá inteligencia súčasnosti sa nazýva aj „slabá umelá inteligencia“. Používa sa v technológiách rozpoznávania tváre, autonómnych vozidiel a odporúčaní na internete. Takýto druh umelej inteligencie sa môže učiť a vykonávať len veľmi špecifické úlohy. Príkladom môže byť napríklad Deep Blue, umelá inteligencia, ktorá v roku 1997 porazila majstra sveta v šachu. Na jednu stranu môže byť lepšia ako človek, no na tú druhú, jediné čo dokáže je hrať šach.

Hrozba pre ľudstvo

Ďalším typom je takzvaná všeobecná umelá inteligencia. Tá sa snaží napodobniť funkciu ľudského mozgu myslieť a uplatniť inteligenciu na riešenie rôznych problémov. Niektorí odborníci tvrdia, že takýto typ umelej inteligencie môže vzniknúť do niekoľkých rokov. Robotický inžinier z Georgia Institute of Technology, Matthew O’Brien ale nesúhlasí.

„Cieľ všeobecnej umelej inteligencie nie je na horizonte. Nevieme, ako vytvoriť umelú inteligenciu, ktorá sa môže prispôsobovať rôznym podmienkam a nie je jasné, koľko pokroku ešte treba, kým sa tam dostaneme,“ tvrdí O’Brien.

Všeobecná umelá inteligencia sa učí so skúseností, nie tak, že jej povieme, čo má robiť. Znamená to, že ak sa takáto umelá inteligencia dostane do úplne novej situácie, nemusíme vedieť predpovedať, ako sa zachová. Dr. Roman Yampolskiy, z Louisville University verí, že umelú inteligenciu nemožno ovládať. Tvrdí, že je nemožné, aby bola umelá inteligencia úplne autonómna a zároveň by sme jej diktovali, čo má robiť.

Lenže čo technológie súčasnosti? Väčšina odborníkov sa zhodne na tom, že umelá inteligencia tak, ako ju poznáme dnes, nie je sama o sebe nebezpečná. Sú to efektívne nástroje, ktoré nám v tých správnych rukách môžu uľahčiť každodenný život, no ak sa raz dostanú do zlých rúk, stávajú sa z nich nebezpečné nástroje.

„Umelá inteligencia nemusí mať vlastné vedomie, aby bola nebezpečná,“ vyjadril sa expert na umelú inteligenciu, Dr. George Montanez.

V dnešnej dobe je umelá inteligencia skôr nástrojom, než vlastnou entitou. Spôsoby, akými ju môžeme využívať sa líšia podľa osoby, ktorá má túto technológiu k dispozícii. Otázkou však zostáva, kam sa dostaneme v priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov, či desaťročí. Pri tejto téme nám nedovolí napríklad spomenúť Fermiho paradox. Jednou z teórií, prečo sme napríklad nenašli život mimo našej Zeme je, že iná inteligentná civilizácia vytvorila AI, ktorá je neskôr odstránila. Rovnako zaujímavou témou sú aj 3 zákony robotiky, ktoré položil Isaac Asimov ešte v roku 1942. Hoci v tej dobe sa zdali ako nepodstatné, tak dnes sú aktuálnejšími, ako kedykoľvek predtým.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close