SpravodajstvoVeda a výskum

Dážď nie je špecifický pre Zem: Môžeme ho objaviť aj na iných planétach?

AKo môže yzerať podnebie na iných planétach?

Dážď na Zemi je výsledkom vyparenia sa vody z povrchu, jej kondenzácie v oblakoch a následného padania späť na povrch. Poznáme to pod pojmom kolobeh vody, no zaujímavosťou je, že dažde nie sú našim unikátom, píše portál Universe Today. Na jednom z mesiacov Saturnu, Titane, môžeme taktiež pozorovať pravidelný dážď.

V prípade Titanu ale nejde o kolobeh vody, ale o kolobeh metánu, ktorý sa riadi podobnými krokmi, ako voda u nás na Zemi. V minulých rokoch sa vedcom podarilo objaviť podobné kolobehy aj na planétach mimo našej Slnečnej sústavy. V týchto prípadoch hovoria o rozpustených kovoch, ktoré môžu pršať späť na povrch prostredníctvom lávových dažďov. Vďaka tomuto objavu sa vedci začali zaujímať o to, ako by mohol vyzerať dážď na iných planétach.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Dážď na iných planétach?

Výskum sa rozhodol viesť tím vedcov z Harvard University, ktorý viedla Kaitlyn Loftus. Skúmanie dažďov ukázalo vedcom, aké dynamické môže byť podnebie Zeme. V prípade iných exoplanét ešte nemáme prostriedky na to, aby sme mohli ich podnebie skúmať, no podmienky na Zemi umožnili vedcom odhadnúť, aké počasie možno očakávať na Marse, alebo Titane.

„Je ťažké pochopiť, ako by sa mohli v odlišných planetárnych podmienkach správať oblaky. Oblaky nám bránia lepšie pochopiť podnebie iných planét,“ vyjadrila sa Kaitlyn Loftus.

Odhadnúť správanie sa oblakov môže byť náročný proces, no odhadnúť správanie jednotlivých kvapiek dažďa môže byť jednoduchšie. Tím tvrdí, že každá kvapka, ktorá z oblaku spadne je riadená zákonmi kvapalín, termodynamickým zákonom a atmosférickými podmienkami. Zároveň zistili, že v prípade exoplanét dopadnú na povrch len tie kvapky, ktoré sa nachádzajú v prísnom veľkostnom rozmedzí.

Vodná para je totiž dobrým skleníkovým plynom a množstvo vody v atmosfére môže ovplyvniť podnebie planéty. K tomu dážď môže pomôcť stabilizovať planetárne podnebia, ktoré môžu prispieť k obývateľnosti planéty.

Aby mohli vedci skúmať podmienky exoplanetárnych atmosfér, musia počkať na teleskopy novej generácie.

Jedným z nich je aj vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý odštartuje niekedy v druhej polovici tohto roku. Teleskop Jamesa Webba by astronómom umožnil priamo skúmať atmosféry iných exoplanét. Vďaka tomu by sa mohlo vedcom podariť presnejšie odhadnúť, ktorá planéta môže byť obývateľná a ktorá nie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close