SpravodajstvoVeda a výskum

V roku 1859 nás zasiahla najväčšia Solárna búrka v dejinách. Aké škody by napáchala dnes?

Solárne počasie predstavuje hrozbu pre naše elektrické siete

Amatérsky astronóm Richard Carrington objavil 1. septembra 1859 niečo, čo navždy zmenilo svet. Svoj teleskop namieril na Slnko a všimol si jasné svetlo, ktoré sa vytvorilo nad niekoľkými slnečnými škvrnami, píše portál IFLScience. Najprv si myslel, že ide o poškodené vybavenie, no neskôr mu došlo, že sledoval erupcie samotného Slnka. 

Išlo o najväčšiu geomagnetickú búrku, aká kedy zasiahla Zem. Pomenovaná bola Carrington Event (pozn. redakcie: Carringtonova udalosť), podľa astronóma ktorý ju objavil. Počas nasledujúcich dní Slnko vydalo elektrizovaný plyn a subatomárne častice, ktoré sa energiou rovnali 10-miliardám atómových bômb. Následkom tejto búrky zlyhávali telegrafické systémy, ktoré doslova kopali kohokoľvek, kto vtedy zariadenie používal. Objavilo sa aj množstvo požiarov a polárnu žiaru bolo vtedy možné vidieť až na Havaji.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Sme pripravení na búrku?

Ak by sa táto udalosť zopakovala v modernej dobe, následky by boli oveľa väčšie. Slnečná energia pochádza z jadrovej fúzie. Vodík sa mení na hélium a pri tomto procese sa uvoľňuje svetlo a teplo. Vodík sa na Slnku nachádza vo forme nabitej plazmy, ktorá vytvára silné prúdy a magnetické pole.

V prvej fáze solárnej búrky môže byť magnetická energia vypustená. Sprevádzajú ju väčšinou röntgenové, či ultrafialové emisie. Tento jav sa nazýva solárna erupcia. Ak je solárna erupcia sprevádzaná uvoľneným vysokoenergetických častíc, môže ísť o solárnu búrku, alebo výron koronálnej hmoty. Počas výronu hmoty Slnko vyšle tlakovú vlnu, ktorá sa preženie celou sústavou. Momentálne vedci nevedia, prečo presne tieto výrony nastávajú, no myslia si, že sú úzko spojené s magnetickým poľom. 

Solárne búrky sa dejú často, no nie vždy vieme ich dôsledky vnímať aj u nás na Zemi. Už v minulosti sa však stalo, že nás zasiahli oveľa menšie búrky, než akou bola Carringtonova udalosť. Aj tie dokázali potrápiť naše elektrické siete a oveľa väčšia búrka by pochopiteľne spôsobila oveľa väčšie škody. V roku 1859 však nebol svet tak prepojený, alebo závislý na elektrine, ako dnes.

Ak by nás zasiahla obrovská geomagnetická búrka, narušené by boli naše systémy GPS, rádiová komunikácia, satelitná sieť a ďalšie elektrické systémy. Vieme sa proti takýmto búrkam brániť? Americká vesmírna agentúra, NASA, navrhla zmenu infraštruktúry, ktorá by dodávateľom elektrickej energie umožnila vypnúť transformátory ešte predtým, ako búrka zasiahne Zem. Najprv sa však musíme naučiť, ako tieto nebezpečné javy predpovedať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close