SpravodajstvoVeda a výskum

4 poznatky, ktoré sme sa vďaka misii Gaia dozvedeli o našej Mliečnej dráhe

Misia Európskej vesmírnej agentúry má za úlohu dozvedieť sa čo najviac o histórii našej galaxie

Európska vesmírna agentúra (pozn. redakcie: ESA) spustila misiu Gaia v roku 2013. Úlohou tejto misie bolo zistiť čo najviac informácií o histórii našej galaxie, Mliečnej dráhy, tým, že zmapuje pozície a rýchlosti okolo miliardy hviezd. Výsledok sa podobá na film, ktorý nám ukazuje minulosť, ale aj budúcnosť našej galaxie.

Misia Gaia vydala dva oddelené, masívne sety dát, ktorými sa môžu vedci prehrabávať a hľadať dôležité informácie. Tretí set dát môžu ale čakať už čoskoro. Všetky dáta, ktoré boli misiou Gaia zverejnené sa stali kľúčovými pre veľké množstvo štúdií, ktoré sa zameriavajú práve na našu galaxiu, píše portál Universe Today.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Nedávno ESA priblížila 4 nové poznatky, ktoré sa bližšie zameriavajú na Mliečnu dráhu. Všetky tieto štúdie vychádzajú z dát, ktoré zaobstarala misia Gaia.

Kanibalistická špirála

Astronómovia si dlhú dobu mysleli, že Mliečna dráha „narástla“ tým, že požierala menšie galaxie, ktoré boli zachytené jej gravitačnou silou. Gaia však odhalila skupinu 30-tisíc hviezd, ktoré sa pohybujú naprieč Mliečnou dráhou inak ako ostatné hviezdy. Táto skupina cestuje opačným smerom a môže byť pozostatkom galaktickej zrážky, ktorá sa udiala pred 10-miliardami rokov. Vtedy bola Mliečna dráha oveľa menšia a táto zrážka mohla spôsobiť veľký rozruch.

Galaktická zrážka, vďaka ktorej vzniklo Slnko

Zrážky a zlúčenia s inými galaxiami sú dôležitou súčasťou histórie Mliečnej dráhy. Vedci sa domnievajú, že jedna z týchto zrážok mohla zapríčiniť vzniknutie Slnka. Trpasličia galaxia Sagittarius obiehala okolo mladšej Mliečnej dráhy, ktorá bola v tom čase oveľa masívnejšia. Pri každom obehu trpasličia galaxia vrazila do okraja našej galaxie. Po každej zrážke Mliečna dráha „ukradla“ časť hviezd, patriacich trpasličej galaxii.

Výskum z roku 2020 naznačuje, že počas každej zrážky nastalo obdobie, kedy sa začali tvoriť nové hviezdy. Jeden z takýchto stretov sa odohral aj pred 4.7-miliardami rokov a vďaka nemu vznikla aj Slnečná sústava.

Ramená Mliečnej dráhy

Už pred samotnou misiou Gaia sme toho vedeli pomerne veľa o našej galaxii. Je však ťažké pozerať sa na našu galaxiu zvnútra, a tak všetko čo sme videli bolo založené na iných galaxiách, ktoré sa nám podobali. Príkladom sú ramená galaxie, ktoré sa môžu javiť viac modré, ako zvyšok galaxie. Modrá farba značí hviezdy, ktoré horia vo vyšších teplotách. Horúce hviezdy bývajú masívne a masívne hviezdy sú spravidla mladé. Preto sa vedci domnievali, že ramená galaxie sú regiónom, kde dochádza k častému vzniku nových hviezd.

Až misia Gaia umožnila vedcom preskúmať individuálne každú jednu hviezdu. Zároveň sa zistilo, že Mliečna dráha má štyri ramená, namiesto dvoch. Zároveň sa zistilo, že jadro galaxie je veľmi aktívnym regiónom, na ktorý vplýva množstvo hviezd.

Hviezdny zlodej

Ďalším fascinujúcim objavom je, že naša galaxia nepatrí medzi najpríjemnejších susedov. Neustále totiž kradne hviezdy z iných hviezdokop, či menších galaxií. Gaia objavila prúdy hviezd, ktoré sú vytrhnuté z iných galaxií. Niektoré z týchto prúdov môžu byť dlhé až niekoľko tisíc svetelných rokov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close