Astronómovia si lámu hlavu. Čím ďalej sa dostávame do vesmíru, tak tým narastá problém, s ktorým si nevedia rady
Najambicióznejšie projekty navrhujú misiu k najbližšej hviezde, nevedia však, ako so sondou komunikovať
Ľudstvo posúva každým dňom hranice vesmírneho cestovania. Vraciame sa na Mesiac, plánujú sa prvé cesty človeka na Mars a niekoľko odvážnych projektov dokonca navrhlo aj vyslať sondu k našej najbližšej hviezde.
Tieto prelomové projekty sú napríklad Breakthrough Starshot, Project Dragonfly, alebo projekt americkej NASA, Starlight. Vo väčšine prípadov sa tieto koncepty spoliehajú na princíp takzvanej solárnej plachty. Ide o systém pohonu, ktorý by mohol sondu zrýchliť až na zlomok rýchlosti svetla. Prirodzene, takýto koncept zároveň prináša aj niekoľko nových výziev. Jednou z nich je aj komunikácia. Píše portál Universe Today.
Viac ako 50 rokov sa americká NASA spoliehala na systém s názvom Deep Space Network, ktorá by komunikovala s misiami v hlbokom vesmíre. Išlo o celosvetovú sieť obrovských rádiových antén, ktoré sa nachádzali v USA, Španielsku a Austrálii. Tieto rádiové vysielače dokázali komunikovať so všetkými medziplanetárnymi misiami, ale aj misiami na obežnej dráhe Zeme.
Momentálne sa ale NASA snaží vytvoriť robustnejšiu komunikačnú sieť. S príchodom misií Artemis, či prvého výletu človeka na Mars, sa očakáva enormný nárast v rádiovej komunikácii. Ak sa však misie k našej najbližšej hviezde stanú realitou a ľudstvo by dokázalo zostrojiť sondu, cestujúcu až 5% rýchlosti svetla, bude treba efektívnejší systém komunikácie.
Sonda, vybavená solárnou plachtou, bude poháňaná laserovým lúčom, vďaka ktorému bude môcť dosiahnuť extrémne vysoké rýchlosti. Tím za novou štúdiou sa bližšie pozrel na tieto lúče a zistil, že by mohli poskytnúť aj možnosť so sondou komunikovať.
Neprehliadnite
„Drobné sondy, poháňané solárnou plachtou, sú najjednoduchšie stroje, s ktorými môžeme dosiahnuť zlomok rýchlosti svetla. Menšia váha sa rovná väčším rýchlostiam. Zároveň nám robí veľký problém získať od nich dáta späť, pretože nemajú dostatočné množstvo energie na ich odvysielanie,“ hovorí autor štúdie, Profesor Philip Lubin.
Komentáre