Prečo nie je základňa na Marse dobrý nápad? Prví odvážlivci prežijú dosť stresujúci život
Už dnes existuje niekoľko vízií, v ktorých sa ľudstvo už čoskoro pokúsi osídliť červenú planétu
Na to, aby sa nám jedného dňa podarilo úspešne kolonizovať Mars, musíme prejsť jedným, veľmi náročným krokom. Tým je vybudovanie základne, ktorá by dokázala pripraviť povrch Marsu na prítomnosť väčšieho množstva ľudí.
Bližšie sa k tomu vyjadril YouTube kanál Kurzgesagt – In a Nutshell. Aj napriek mnohým podobnostiam je Mars extrémnou planétou pre život. Je to chladná, rádioaktívna pustina, kde je povrch jedovatý a dýchanie je nemožné.
Preto prví astronauti, ktorí sa rozhodnú vydať sa na túto brutálne hroznú planétu, prežijú pravdepodobne veľmi stresujúce obdobie, možno aj celý život. Títo pionieri budú totižto čeliť problémom, s akými sa ešte nikto nikdy nestretol. Aspoňže sa nájde pár odvážnych dobrovoľníkov.
Drsný život
Predpokladajme teda, že sa títo odvážlivci rozhodnú osídliť Mars. Ešte pred nimi štartovalo niekoľko misií, ktoré zistili vhodné miesto pre základňu, blízko prírodných zdrojov a priniesli na planétu všetko potrebné vybavenie, ktoré by astronaut mohol potrebovať. Prvým problémom je, že na Marse nie je až tak veľa energetických zdrojov. Planéta sa nachádza ďalej od Slnka, ako naša Zem, tým pádom solárne panely zozbierajú len 40% energie ako tie, ktoré máme na Zemi.
Ďalšou nevýhodou je, že povrch planéty býva často prekrytý púštnymi búrkami, čím sa efektivita solárnych panelov opäť znižuje. Iné alternatívy, ako napríklad veterná, či geotermálna energia, tiež nie sú dostatočné. Jedinou alternatívou je pre nás jadrová energia. Palivo by sme si však museli doniesť zo Zeme.
Neprehliadnite
Keďže Mars má veľmi tenkú atmosféru, tvorenú prevažne oxidom uhličitým, astronauti budú musieť bývať v špeciálnych moduloch, v ktorých bude vytvorená „umelá atmosféra.“ Moduly budú čeliť veľkým zmenám tlaku medzi interiérom a exteriérom, preto budú musieť mať zaoblený tvar. Ten sa s rozdielmi vyrovná lepšie. Marťanskú základňu musia budúci astronauti ochrániť pred smrtiacou radiáciou. Keďže Mars nemá magnetické pole, väčšina radiácie sa dostáva priamo na povrch. Ak by astronaut ostal na Marse tri roky, prekročil by dávku radiácie, ktorú majú regule NASA určenú na celú kariéru astronauta.
Problémom je aj marťanský prach, ktorý je jemnejší, ako prach u nás na Zemi. Zároveň je veľmi suchý a elektrostaticky nabitý, preto sa môže prichytiť na astronautov skafander. Ak by sa tento prach dostal do vnútra základne, hrozilo by, že by ho posádka vdýchla. Dlhodobé vystavenie marťanskému prachu je život ohrozujúce.
Tou lepšou správou je, že s vodou by nebol problém, ak by sa základňa nachádzala blízko polárnych čiapočiek. Horšie by to bolo s jedlom. Na začiatku by sa posádka musela spoľahnúť na akvapóniu, čo je metóda, ktorá skĺbi chov rýb a pestovanie rastlín.
Komentáre