Mohol byť na planéte Merkúr život? Vedci majú dôvod myslieť si, že áno
Aj keď sa to zdá nepravdepodobné, nová vedecká štúdia hovorí o opaku
Planéta Merkúr má povrch dosť horúci na to, aby rozpustil olovo. Podľa vedcov však v minulosti mohla mať všetky ingrediencie, potrebné pre život. Ide o novú, poriadne divokú teóriu, ktorá bola minulý týždeň uverejnená v denníku Scientific Reports.
Založená je na záhadnej časti povrchu, ktorá sa nazýva chaotické územie. V ňom sa nachádzajú praskliny, nerovný povrch, prasknuté skaly a zrútené krátery.
„Predstavte si dieťa, ktoré vyhodilo do vzduchu časti stavebnice atie pristanú na zem,“ píše Deborah Domingue, spoluautorka štúdie z Planetárneho vedeckého inštitútu.
Viac ako 50 rokov si vedci mysleli, že táto chaotická časť zeme na Merkúri je výsledkom zemetrasení, ktoré sa prehnali planétou v období, kedy do nej narazil masívny asteroid. Najnovšia štúdia túto teóriu vyvracia. Podľa nej sa pôda nemohla vyvinúť následkom asteroidu, pretože sa vyformovala 2-tisíc rokov po náraze.
Navyše tím vedcov objavil, že sa niektoré časti územia prepadli, akoby sa vrstva kôry pod povrchom jednoducho vyparila. Najjednoduchším vysvetlením sú látky pod povrchom, ktoré sa dokážu jednoducho premeniť z pevného skupenstva na kvapalinu, či plyn. Pod vplyvom tepla, napríklad zo zdroja horúcej magmy sa z týchto prvkov stali plyny, čo zapríčinilo zrútenie pôdy nad nimi.
„Ak by som mala dom na nôžkach a jednu skopla dole, môj dom sa nakloní…presne to isté sa deje na planéte Merkúr,“ vysvetľuje Domingue.
Existencia vody?
Planetárny vedec Paul Hayne, ktorý sa na štúdii nepodieľal súhlasí, že sa jedná o možnú teóriu, ktorá by vysvetlila chaotické usporiadanie pôdy na planéte. Zároveň dodáva, že podobnú situáciu zaznamenali vedci aj na Marse. Rovnako sa jednalo o posuv pôdy, zapríčinený nestabilnými látkami. Pre vedcov ide o fascinujúcu myšlienku, keďže jednu z nestabilných látok, meniacich skupenstvo, je aj voda. Viacero z týchto látok sú taktiež potrebné na vznik života. Vedci momentálne nevedia povedať, ktorá z látok sa nachádza pod povrchom Merkúru, tím má dôvod na to myslieť si, že ide práve o vodu.
Neprehliadnite
Planéta Merkúr je však nehostinnou planétou. Kvôli absencii atmosféry sa teploty počas dňa dokážu vyšplhať až na 426 °C a v noci klesnúť až na -143 °C. Pod povrchom však teploty dosahujú prijateľnej úrovne, dokonca vhodnej pre niektoré živočíchy.
„Je možné, že pokiaľ sa pod povrchom nachádzala voda, tak tam boli podmienky na vznik života,“ hovorí Dr. Kargel, ktorý spočiatku nebol presvedčený o teórií.
Komentáre