Vedci si myslia, že rover Curiosity našiel dôkaz o dávnej existencii života na Marse
Zatiaľ však nemožno potvrdiť, či ide o priamy dôkaz života na planéte
Medzinárodný tím astrobiológov tvrdí, že organické molekuly, ktoré objavil rover americkej NASA, Mars Curiostity, môžu byť dôkazom dávneho života na planéte. V práci publikovanej v žurnále Astrobiológia píšu, že prítomnosť takzvaných tiofénov v uhlí a v iných materiáloch naznačuje prítomnosť života na červenej planéte.
„Identifikovali sme niekoľko biologických stôp tiofénov, ktoré sa ukazujú byť sľubnejšie, než chemické stopy, stále však potrebujeme viac dôkazov. Ak by sme našli tiofény na Zemi, okamžite by sme si mysleli, že sú biologického pôvodu, na Marse však potrebujeme dodatočné dôkazy,…“ tvrdí astrobiológ Washingtonskej štátnej univerzity, Dirk Schulze-Makuch.
Tiofény sú tvorené z dvoch biologických prvkov, uhlíka a síry. Jedna z možností je, že vznikli počas nárazu meteoritu, ktorý sulfáty zahreje na vysoké teploty. Ide o jedno z možných vysvetlení, ktoré vedci zvažujú. Ak by ale predsa išlo o známky života, znamenalo by to existenciu baktérií. Tie žili na planéte pred troma miliardami rokov a živili sa rozkladaním sulfátov. Na takéto závery je však podľa vedcov priskoro.
Potvrdenie dôkazov
Rover Curiosity analyzuje zložky rozoberaním ich na drobné fragmenty. Nová misia Európskej vesmírnej agentúry, rover Rosalind Franklin by však mohla priniesť do situácie trochu viac svetla. Prinesie totiž na Mars nástroj na analýzu organických molekúl, ktorý nevyužíva rovnakú ničivú techniku ako Curiosity.
Vedci sa najviac tešia z možnosti nájsť odlišné pomery ťažkých a ľahkých izotópov v jednotlivých zložkách, čo je výsledok rozkladu elementov zapríčinený baktériami. Ide o taktiež o hlavný znak života na planéte.
„Ako povedal Karl Sagan: ‚neobyčajné tvrdenia si žiadajú neobyčajné dôkazy.‘ Myslím si, že na to, aby sme vedeli potvrdiť existenciu života na Marse, potrebujeme ľudskú posádku, ktorá by sa pozrela cez mikroskop. Možno by dokázali vidieť pohybujúce sa mikróby,“ dodáva Schulze*Makuch.
NASA plánuje na povrch červenej planéty poslať astronautov okolo roku 2030. Pred veľkou cestou ku inej planéte však chce vesmírna agentúra postaviť trvalú základňu na Mesiaci, ktorá by slúžila ako odrazový mostík medzi Zemou a Marsom. Pôjde o misiu Artemis, ktorá sa má začať okolo roku 2025.
Neprehliadnite
Komentáre