Podarí sa nám nájsť planétu, ktorá by podporovala život? NASA sa púšťa do analýzy 4 000 známych exoplanét

NASA tvrdí, že pri hľadaní planét podporujúcich život, nie je najlepším ťahom hľadať na vlas rovnakú planétu, akou je naša Zem.

Exoplanéta
Zdroj: NASA

V celkom obyčajnej budove, na severozápadnej strane areálu americkej vesmírnej spoločnosti NASA, sa nachádzajú tisícky počítačov uložených do radu. Sú veľké asi ako nápojové automaty a pracujú dňom i nocou rýchlosťou 7 kvadrilión kalkulácií za sekundu. Ide o superpočítače, ktoré sú špecializované na vytváranie klimatických modelov našej Zeme.

Nová úloha

V súčasnosti dostali novú úlohu, ktorá je oveľa vzdialenejšia od tej pôvodnej. Prehodnocuje vyše 4-tisíc nových planét, ktoré sme za posledných 20 rokov objavili a hodnotia, či by mohli podporovať život. Prvé odpovede  prichádzajú s niekoľkými prekvapujúcimi závermi, pri porovnaní s našou modrou planétou. Vedci sa preto pýtajú otázku: Je možné, že sú naše kritéria pre vhodnú planétu príliš obmedzujúce?

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Nová generácia vesmírnych teleskopov im poskytne viacej informácií. Tieto nástroje budú dostatočne silné na to, aby dokázali analyzovať atmosféru vzdialenej planéty. Zamerajú sa na skalnaté planéty, podobné našej Zemi a budú sledovať, či majú najzákladnejšiu  zložku pre život – vodu. V súčasnej dobe je náročné študovať vzdialené atmosféry iným spôsobom, hoci tým najlepším by bolo ísť sa tam pozrieť priamo. To však nie je v našich silách. S technológiou, akú máme k dispozícii, by rakete trvalo 75-tisíc rokov, kým by sa dostala k najbližšej hviezde s potenciálne obývateľnou planétou.

„Sledovať zloženie atmosféry na jednej z exoplanét je ako stáť vo Washingtone a snažiť sa nájsť svetlušku, ktorá lieta okolo majáku v Los Angeles,“ vyjadril sa špecialista na exoplanéty, Karl Stapelfeldt.

Dlhú dobu sa snažili astronómovia lokalizovať hviezdy, podobné Slnku a planéty, ktoré vyzerajú približne ako tá naša. Zistili však, že vo vesmíre je zarážajúca diverzita planét. Niektoré sú malé ako Mesiac, iné sú obrovské. Planéty taktiež môžu obiehať okolo malých hviezd, veľkých hviezd, či rovno viacerých hviezd. Väčšina planét, ktoré NASA objavila za použitia Keplerovho vesmírneho teleskopu, v našej Slnečnej sústave nenájdeme.

Ťažké podmienky

Planéty, ktoré sú veľkosťou najbližšie Zemi boli objavené len okolo červených trpaslíkov (pozn. redakcie: druh hviezdy), ktorí tvoria väčšinu hviezd v galaxii. Sú menšie a menej jasné než Slnko, čiže signál z planét sa k teleskopom dostane jednoduchšie. Pretože sú tieto hviezdy malé, planéty okolo nich obiehajú až nebezpečne blízko, niekedy bližšie než Merkúr okolo Slnka (pozn. redakcie: 57 910 000). Červení trpaslíci taktiež vyžarujú množstvo radiácie, no to by podľa vedcov nemusel byť až taký veľký problém.

NASA cerveny trpaslik red_dwarf
Zdroj: NASA’s Goddard Space Flight Center

Kľúčom je atmosféra. Jedná sa o akýsi ochranný obal, v ktorom poletujú molekuly. Okrem toho, že pomáha s distribúciou tepla, atmosféra tiež drží v sebe plyny, ktoré pomáhajú životu prekvitať. Jedná sa o biologické stopy, ktoré vedci na planétach vyhľadávajú. Nemajú však jasno, na aké by sa mali zamerať.

Zem je jediným príkladom chemického zloženia planéty, podporujúcej život. Musia byť opatrní s jej modelom, ktorý následne uplatnia pri iných planétach. Simulácie ukázali, že aj tak jednoduchá látka, akou je kyslík, môže byť v skutočnosti pasca. Ak by pred miliardami rokov mimozemšťania pozorovali našu Zem a dúfali by v modrú planétu topiacu sa v kyslíku, boli by sklamaní. Možno by dokonca obrátili svoje teleskopy niekam inam. Namiesto kyslíku by bolo lepšie sledovať úrovne metánu. V dávnych dobách ho mikroorganizmy produkovali vo veľkom množštve.

„Zaujímavosťou je, ako sa dávna Zem líšila od tej dnešnej. Nebola to malá modrá guľôčka, ale skôr malá oranžová guľôčka, kvôli metánu, ktorý atmosféru zafarbil do oranžova,“ vyjadril sa jeden z vedcov.

Simulácie zo superpočítačov pomôžu vedcom vytvoriť modely planét a vytvoriť zoznam chemických látok, ktorých prítomnosť môže byť pre exoplanéty pozitívnym javom. Na záver dodávajú, že hľadanie života je hlavne o náhode, no nové metódy výskumu im pomôžu zvýšiť ich šance.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre