Pulzary patria k najzáhadnejším hviezdam vesmíru. Vedci z americkej NASA vytvorili povrchovú mapu jedného z nich

Americkej NASA sa podarilo vďaka teleskopu NICER získať doposiaľ najpresnejšie merania Pulzaru, ako aj vytvoriť mapu jeho povrchu.

pulzar
Zdroj: NASA

Astrofyzici z americkej NASA menia základný koncept toho, ako má vyzerať pulzar. Jedná sa o extrémne husté, víriace sa pozostatky vybuchnutých hviezd. Pomocou teleskopu NICER (Neuron star Interior Composition Explorer) na palube ISS získali prvé presné merania jeho veľkosti a hmote, ako aj prvú mapu jeho povrchu.

Pulzar J0030 leží v osamelom regióne vesmíru, 1100 svetelných rokov od nás. Prvé pozorovania ukázali, že jeho „horúce škvrny“, ktoré dosahujú teplotu milión stupňov, sú oveľa zvláštnejšie, než sa predpokladalo.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Objavené boli pred viac ako 50 rokmi. Vtedy sa jednalo o takzvané „majáky“ medzi hviezdami, ktoré sa správali inak, než čokoľvek čo sme predtým mali možnosť vidieť. Keď veľká hviezda umiera, dôjde jej palivo a pod vlastnou váhou sa zrúti. Následne exploduje do supernovy. Stáva sa, že sa po výbuchu zrodí neutrónová hviezda, ktorá je veľká ako Manhattan a váži viac ako naše Slnko.

Ak sa neutrónová hviezda roztočí do závratných rýchlostí, stáva sa z nej pulzar, ktorý „vystrelí“ časť svojej hmoty do vesmíru. J0030 rotuje rýchlosťou 205-krát za sekundu.

Masívny kolos

Celé desaťročia sa snažili vedci prísť na to, ako funguje. V najjednoduchších modeloch je pulzar vyobrazený so silným magnetickým poľom, ktoré je znázornené ako tyčový magnet. Je natoľko silné, že „vytrhne“ častice z povrchu hviezdy a vystrelí ich preč.

„Keď sme prvýkrát začali pracovať na J0030, zistili sme, ako bolo naše chápanie pulzarov nedostačujúce…stále je,“ vyjadril sa Thomas Riley, doktorand vo výpočtovej astrofyzike na univerzite v Amsterdame.

J0030 je približne 1,3 krát masívnejší ako naše Slnko, pričom v priemere má len 25 km. Je tak hustý, že jeho gravitačné pole ohýba blízky časopriestor, stavebný kameň nášho vesmíru. Ohýba ho do takej miery, že svetlo vystrelené z bočnej strany hviezdy je „ohnuté“ aby išlo našim smerom. To spôsobuje, že vidíme hviezdu väčšiu, než by mala byť.

pulzar
Magnetické pole pulzaru. Zdroj: NASA

Ďalšie ciele teleskopu NICER sú preskúmať niekoľko iných pulzarov. Vďaka týmto pokusom tak budú môcť konečne rozlúštiť záhadu neutrónových hviezd.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre