Pôvod svadobných tradícií: Vedela si, prečo nevesta hádže kyticu?

Pôvod svadobných tradícií. Niektorí z nás možno vedia, čo jednotlivé tradície symbolizujú a odkiaľ sa vzali. Dnes sú svadby nielen oslavou manželského zväzku a radosti z nového spoločného života, ale aj okázalými recepciami, detailne naplánovaným eventom s tancami družičiek či svadobného páru. Pozvánky, tematická výzdoba, klaun pre deti, nahé torty, svadba v stodole na vidieku, čokoládová fontána, najlepší dídžej v meste, speváčka, ktorá spríjemní obrad v kostole, svadobné menu. V dnešnej dobe každý môže mať svadbu podľa svojich snov. Na trhu je veľa agentúr, ktoré sú schopné splniť aj tie najbizarnejšie priania. Stále však na svadbách pretrvávajú tradície. Hádzanie kytice, rozbíjanie taniera či otec vedúci nevestu k oltáru. Kombinácia tradícií s modernými prvkami poteší nielen mladých svadobčanov, ale i staršiu generáciu. Čo však jednotlivé tradície znamenajú a aká je ich symbolika? My to vieme! Poďte sa s nami pozrieť na niektoré z nich.

Neprehliadni: Starejší na svadbe: Kopec tradícií a neskutočná zábava

Mnohokrát si nevesta želá, aby jej družičky na svadbe mali šaty rovnakej farby. Vyzerá to veľmi pekne, elegantne a dokonca to uľahčuje aj všetkým babičkám rozoznať, ktoré sú to tie bláznivé vnučkine kamarátky, o ktorých im rozprávala. V minulosti dokonca družičky nosili biele šaty. Verilo sa, že takto zlé duchovné sily nerozpoznajú, ktorá z nich je nevesta a malo to tiež popliesť nevestiných bývalých partnerov. V období Rimanov skupina družičiek chránila nevestu počas príchodu do dediny ženícha. Nemajú dnes nevesty šťastie? Ich povinnosťou je len pekne sa usmievať a poslušne niesť kyticu. :)

Kytica je neoddeliteľnou súčasťou každých svadobných šiat. Či už sú to jemné lúčne kvety, biele ľalie alebo jemné ruže – všetko je otázkou vkusu. V antickom Grécku nevesty počas svadby niesli v ruke kyticu z aromatických byliniek a korenín, aby odohnali diabla. Až neskôr ich nahradili pivonky a gardénie.

Poznáme to všetci. Ženích by nemal vidieť nevestu v svadobných šatách pred svadbou. Vraj to prináša nešťastie. Na internete kolujú fotky dojatých ženíchov, ktorí po prvýkrát zazreli svoje budúce manželky vo svadobných šatách. Niektorých z nás možno prepadne nostalgia a dokonca i vypadne malá slzička pri pohľade na ich reakciu. Táto tradícia pochádza z čias dohodnutých manželstiev, kedy sa rodina dohodla, že svoje deti zosobáši. Nevesta a ženích sa nemohli vidieť pred samostatný obradom, pretože by mali dosť času na to, aby svadbu odvolali. Nikto predsa nechce byť nechaný sám pred oltárom, však?

Tradičné biele šaty symbolizujú čistotu a panenstvo. Ale vedeli ste, že kedysi nevesty nosili červené svadobné šaty? Zmena nastala v roku 1840, keď sa kráľovná Viktória vydávala za princa Alberta. Obliekla si biele svadobné šaty, ktoré predstavovali bohatstvo a prepych. Odvtedy sa biela farba stala populárnou a ostala až dodnes. 

Dnes je nosenie závoja zakrývajúceho tvár skôr otázkou vkusu ako povinnosti. V minulosti ho nevesty nosili, aby boli chránené od diabla, závistlivých a zlých síl. V antickom Grécku a Ríme bolo úlohou závoja zmiasť diabla a odvrátiť tzv. diablovo oko. 

V niektorých kultúrach otcovia dávali svojim dcéram závoj, aby oklamali ženícha. Povedzme, že nevesta prekvitala krásou, ale tou vnútornou. Závoj tiež slúžil na skrývanie identity dievčaťa pri dohodnutých sobášoch až do samostatného obradu.

Táto veselá tradícia sa dodržiava na väčšine svadieb. Všetky slobodné dievčatá sa zhromaždia a snažia sa uchmatnúť nevestinu svadobnú kyticu. Tradícia vznikla v Anglicku ako spôsob prenášania šťastia na ďalšie dievčatá. V skutočnosti sa však nevesta hádzaním kytice chránila pred slobodnými svadobčanmi, ktorí sa na ňu vrhali a snažili sa odtrhnúť niečo z jej šiat, dúfajúc, že im ten kus oblečenia prinesie šťastie a oni budú ďalšie, ktoré sa vydajú. Preto nevesty začali hádzať svoju kyticu, aby sa uchránili od nemilosrdných hostí. Mali to veru ťažké tie nevesty v minulých storočiach. 

Omán či Dubaj, slnečné Kanáre – dnes je možností pre prvú spoločnú dovolenku mladomanželov naozaj veľa. A dobre padne niekoľko týždňov oddychu na vyhriatej pláži po mesiacoch plánovania svadby. V minulosti však mali medové týždne úplne iný význam. Bol to vlastne spôsob, ako ukryť na pár týždňov nevestu pred jej kmeňom alebo pred jej rodinou, ktorá nebola veľmi stotožnená so svadbou.

Každý otec si rád a pyšne so slzami v očiach odvedie svoju milovanú dcéru k oltáru. Táto tradícia siaha až do doby usporiadaných manželstiev, kde „odovzdanie“ nevesty predstavovalo prevod vlastníctva. V tom čase boli mladé ženy použité ako zástava na vyrovnanie dlhov alebo nezhôd so susednými kmeňmi, ale aj na to, aby otec zvýšil svoje postavenie tým, že vydal svoju dcéru do bohatej rodiny. Dnes sa nevesty tešia, že si môžu takýmto spôsobom uctiť otca. 

Táto tradícia siaha až do viktoriánskej éry, kde staré, nové, požičané a modré predmety mali priniesť neveste šťastie. Niečo staré symbolizovalo nevestin pôvod, spojenie s jej minulosťou a rodinou, pričom niečo nové znamenalo, že sa chystá založiť si vlastnú rodinu a cestu. Niečo požičané malo byť odobrané od šťastného a spokojného páru, aby sa ich šťastie prenieslo aj  na nevestu. Niečo modré bolo spojené s vernosťou a lojalitou vo vzťahu.

Historicky krúžok na prste nevesty symbolizoval vlastníctvo. V skorých rímskych, gréckych a židovských kultúrach boli prstene použité ako záruka na zaplatenie otcovi nevesty. Nadčasová tradícia sa vyvíjala s rozvojom práv žien. Nielen nevesty dostávajú prsteň, ale teraz si ho vymieňajú so ženíchom. Viete, prečo sú tieto lesklé krúžky umiestnené na štvrtom prste? Štvrtý prst má špecifickú žilu, ktorá vedie až k srdcu. Mýtus bol kedysi dávno odhalený fyziológmi, ale stal sa zaužívaným až dodnes. 

Nádherná torta, ktorú všetci prítomní obdivujú, je samozrejmou súčasťou svadobnej hostiny, takisto ako svadobné šaty. Pôvod svadobnej torty siaha do starobylého Ríma, kedy ženích lámal bochník jačmenného chleba nad hlavou nevesty, symbolizujúceho plodnosť. Hostia sa potom zhŕkli okolo nevesty, aby zozbierali odrobinky a ušlo sa aj im nejaké šťastie. Dnes sa, chvalabohu, nemusíme hádať o odrobinky, ale môžeme si vychutnať torty od výmyslu sveta. 

Pozri aj: Svadobná hostina: Čo všetko by na nej nemalo chýbať?

Táto grécka tradícia sa dodnes dodržiava na viacerých svadbách. Tradícia symbolizuje zahodenie, rozbitie svojho doterajšieho života a začiatok novej spoločnej cesty. Takisto sa verilo, že rozbíjanie tanierov odláka zlých duchov, ktorí chceli pokaziť svadbu. Prečo by predsa chodili na svadbu, kde sú už ľudia nahnevaní a hádžu po sebe taniere?

Hádzanie ryže na šťastný pár po obrade sa už dnes veľmi nedodržiava, najmä z bezpečnostných dôvodov. Drobné zrnká sa používali na „sprchovanie" nevesty a ženícha bohatstvom, prosperitou a plodnosťou. Dnes sa skôr môžeme stretnúť s bublinkami a bielymi holubicami.