Dva spôsoby ako odkláňa diabol cnostných ľudí od svätosti

katecheza

Aj ľudia, ktorí žijú cnostným životom sú vystavení boju diabla. Ten dokonca samotnú cnosť vie využiť ako prostriedok a príležitosť na odpadnutie od Boha. V 16 storočí kňaz Lorenzo Scupoli predstavil a rozobral dve diablove stratégie, kedy je cnosť a túžba po dosiahnutí cnosti, využitá diablom na odklonenie duše od svätosti.

Prvá stratégia, kedy diabol zneužije snahu človeka dosiahnuť cnosť je to, že človeku predostiera aký veľký počet dobrých skutkov by vedel dosiahnuť, keby sa nenachádzal práve v situácii, ktorú objektívne nie je schopný zmeniť. Ako príklad sa dá uviesť situácia, kedy chorý človek začne uvažovať koľko dobrých skutkov by vedel uskutočniť, keby bol zdravý. Človek na okraji spoločnosti, žijúci v chudobe by zase chcel robiť dobré skutky z titulu, že je bohatý a má veľa peňazí na rozdávanie a pod.

Toto všetko u veriaceho človeka vyvoláva postupne napätie, frustráciu a nespokojnosť s tým, že sa nachádza v inej situácii, ako by chcel. Odmieta postupne hľadať cnosti v situácii, v ktorej sa práve nachádza a neplní Božiu vôľu, ktorá sa mu zahmlieva. Takémuto človeku uniká množstvo dobra, ktoré Boh chce, aby konal v danej situácií a na danom mieste. Postupne dochádza k frustrácii a k odmietaniu Božieho plánu a rebélii voči nemu.

Druhou možnosťou je, keď cnostný človek nadobudne pocit, že je pre svoju cnosť Bohu milší ako iní ľudia. Touto stratégiou vlieva diabol do našich sŕdc pocit, že sme lepší ako ostatní ľudia, že sme Bohu milší a že cnosti, ktoré sme dosiahli sme dosiahli svojím úsilím a schopnosťami. Takýto človek sa začne považovať za niekoho, kto má akoby väčší nárok na Boha ako ostatní, myslí si, že má väčší nárok a oprávnenie konať dobré skutky a zohráva v Božom pláne prioritnejšie postavenie.

Lost Password

Sign Up