Katolíci veria, že víno a chlieb sa pri konsekrácii počas Svätej omši premieňajú doslovne na Kristovo telo, krv a Božstvo. V teológii sa používa pre tento jav pojem “transsubstanciácia.” Znamená to, že kým vonkajší vzhľad zostáva nezmenený, podstata sa za pomoci Boha mení. Toto učenie sa opiera o Písmo a tradíciu a je nezmenené od čias apoštolov.
Napriek tomu sú prípady, ktoré poznáme ako “Eucharistické zázraky,” kedy sa aj vonkajšia forma a vzhľad menia v Ježišove Telo a Krv. Inak povedané, je ľudským okom viditeľná premena, ktorá je aj viditeľným dôkazom platnosti Kristových slov z evanjelia: “Toto je moje Telo,” “Toto je moja krv.”
Počet Eucharistých zázrakov je priveľký, aby sme ich všetky mohli obsiahnuť. Spomenieme dva dôležité, z ktorých jeden priamo má za následok ustanovenia cirkevného Sviatku Najsvätejšieho Tela a Krvi.
Zázrak z roku 1247 v portugalskom Santarem sa týkal ženy, ktorá prišla za čarodejnicou a poprosila ju o elixír lásky. Tá jej dala konsekrovanú hostiu a zobrala si ju do šatky. Cestou však zo šatky začala vytekať krv. Zo strachu, šatku s hostiou založila do skrine v spálni. Vo večerných hodinách začali zo skrine vychádzať ostré prenikavé lúče a vystrašená všetko povedala svojmu manželovi.
Nasledujúci deň priniesla hostiu miestnemu kňazovi, ktorý ju uchoval ako relikviu. V Santareme boli vykonané aj dve kanonické vyšetrovania v roku 1340 a 1612 a v oboch prípadoch bolo rozhodnuté, že zázrak je autentický.
Medzi bludmi, ktoré sa v 13. storočí v Cirkvi rozšírili, bol aj tzv Berengárov blud. Išlo o kňaza, ktorý medzi prvými napadol učenie o Najsvätejšej sviatosti Oltárnej. Nemecký kňaz Pleogit začal, rovnako ako ostatní nasledovníci Berengára, mať pochybnosti o pravosti učenia Cirkvi v otázke Eucharisite. Neustále prosil Boha a modlil sa, aby dostal zjavenie a mohol svoju vieru upevniť. Za týmto účelom sa vybral na púť do Ríma. Na ceste v meste Bolseno si odslúžil svätú omšu a Boh sa nad nim zmiloval a uskutočnil zázrak, kedy sa pri konsekrácii Hostia ukázala viditeľne ako živé telo a krv sa roztekala po rukách a oltári. Nakoľko pápež Urban VI sa v tom čase nachádzal v neďalekom meste, prišiel sa osobne pozrieť na Eucharistický zázrak a rozhodol sa ustanoviť pri tejto príležitosti Sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi. Tak ako v prípade zázraku v Santareme, aj v tomto prípade sú do dnes uchované relikvie.
