Daltonizmus: Ako odhaliť farbosleposť a čo je jej príčinou?

Zrak radíme medzi základné ľudské zmysly. Prostredníctvom neho vnímame a prijímame až 90 % informácií o okolitom svete. Môžeme teda povedať, že je pre nás jedným z najdôležitejších zmyslov. Neplatí však, že každého zrak funguje rovnako dobre. Orgánom zraku sú oči a aj v súvislosti s nimi, podobne ako inými orgánmi ľudského tela, sa môžu vyskytnúť nejaké zdravotné problémy. Niektorí jedinci môžu mať problém s videním do diaľky, iní zase na krátke vzdialenosti. Zhoršenie zraku tiež môžu mať na svedomí ochorenia, ako je napríklad astigmatizmus či keratokonus. A čo taká farbosleposť? Pri nej nie je ani tak zhoršený zrak, respektíve jeho ostrosť, ale skôr to, ako jedinec vníma farby. 

Pod pojmom daltonizmus, bežne tiež farbosleposť, rozumieme poruchu farebného videnia ľudského oka. Ako prvý vedecky popísal toto ochorenie anglický prírodovedec John Dalton v roku 1794, podľa ktorého je aj nazvané. Sám vedec týmto ochorením dokonca trpel. Za farebné videnie sú zodpovedné takzvané čapíky na sietnici oka. Máme pritom tri druhy čapíkov, pričom rozoznávajú rozličné farby, a to červenú, zelenú a modrú.

Farbosleposť je spôsobená buď tým, že niektoré čapíky nie sú v oku prítomné, alebo sú poškodené a neschopné danú farbu vnímať. Daltonizmus má primárne genetický pôvod. Ide o gonozomálne recesívne ochorenie. Je teda viazané na pohlavie a prejaví sa len vtedy, ak u jedinca nie sú prítomné zdravé gény zodpovedné za rozoznávanie farieb.

Tie sa nachádzajú prevažne na chromozóme X. Ženy majú dva chromozómy X, muži len jeden. Z toho vyplýva, že mužovi stačí len jeden chybný chromozóm (po matke) na to, aby sa prejavilo ochorenie, žena potrebuje zdediť dva (od otca aj matky). V prípade, že zdedí jeden chybný chromozóm a druhý je v poriadku, stáva sa z nej prenášač (môže prenášať chybný gén na potomstvo), no zároveň je úplne zdravá.

Na daltonizmus tak v oveľa vyššej miere trpia najmä muži. Kým mužov je postihnutých približne 8 % populácie, u žien to nie je ani 0,5 %. V niektorých prípadoch môže k rozvoju farbosleposti dôjsť počas života jedinca, napríklad v dôsledku poškodenia nervového systému, úrazov hlavy, poškodenia sietnice, pôsobenia chemikálií a podobne.

Odporúčame: Ako sa prejavuje mimomaternicové tehotenstvo? Pozor, treba ho včas rozpoznať!

Mohlo by sa zdať, že farbosleposť znamená, že človek vidí jednoducho čierno-bielo. Nie je to však úplne tak. Len zriedka sa vyskytuje úplná farbosleposť, pri ktorej človek nedokáže rozoznávať žiadnu farbu. Bežnejšie sa vyskytuje čiastočná farbosleposť, pri ktorej má postihnutý problém vnímať niektorú z farieb. Podľa toho, s ktorými farbami má jedinec ťažkosti, rozlišujeme niekoľko typov daltonizmu.

Pod pojmami protanopia alebo protanomália rozumieme poruchu rozoznávania červenej farby. Čapíky pre túto farbu sú teda poškodené alebo chýbajú. Postihnutý s touto diagnózou vidí červenú aj zelenú spravidla ako akúsi žltohnedú. Červené odtiene sú vnímané čapíkmi pre zelenú farbu a sú akoby menej jasné a tlmené. Tmavá červená sa mu môže javiť ako čierna, i keď tmavšiu zelenú stále vníma ako žltohnedú. 

Deuteranomália či deuteranopia značí úplnú alebo čiastočnú poruchu vnímania zelenej farby. Tento typ je podobný predchádzajúcemu. V tomto prípade však čapíky citlivé na červenú farbu nemajú problém so svetlom stredných dĺžok, a tak pacient nevidí žiaden rozdiel medzi rovnako jasnou červenou a zelenou.

Posledným typom, zároveň najzriedkavejším, je takzvaná tritanomália alebo tritanopia. Pri tomto ochorení chýbajú čapíky, ktoré rozoznávajú svetlo krátkej vlnovej dĺžky, a teda farbu modrú. Jedinec nerozozná tmavomodrú a fialovú farbu, žltú vidí ako svetloružovú a modré i zelené odtiene vníma ako rôzne odtiene tyrkysovej.

Pri diagnostike sa využívajú rozličné schémy či tabuľky s obrazcami alebo číslicami, ktoré slúžia na vyšetrenie farbocitu. Často sa využíva takzvaný Ishihara test. Ide o súbor mozaikových farebných obrázkov, na ktorých rôznofarebné bodky zobrazujú nejaké čísla alebo písmená, pričom bodky na pozadí sú farebne rozlíšené.

Ukážku môžete vidieť na predchádzajúcom obrázku. Ak nie je jedinec schopný obrazec pomenovať, naznačuje to nejakú poruchu farebného videnia. Vyšetreniami je možné odhaliť, o aký typ farbosleposti ide či aká je závažnosť. Liečba daltonizmu ako genetickej poruchy nie je v dnešnej dobe možná. Nejde však o ochorenie, ktoré by nejako ohrozovalo život pacienta, skôr je len v niektorých situáciách obmedzujúce. Postihnutí môžu pociťovať mierne znevýhodnenie.

Môže ísť o obmedzenia pri získaní vodičského preukazu či zamestnania, v ktorom je rozlišovanie farieb dôležité, ale aj maľovaní, rozlišovaní podobného ovocia a zeleniny, ale aj nedostatočne označených výrobkov či pri identifikácii dopravných značiek i farieb na semafore a podobne. Niektorým jedincom môžu pomôcť špeciálne sfarbené kontaktné šošovky či okuliare s filtrami, ktoré prispievajú k lepšiemu rozlišovaniu farieb, a tým aj zlepšujú kvalitu jeho života.

Dôležité je, aby si daltonik našiel spôsoby, ako so svojou poruchou ľahšie fungovať, napríklad pri práci na počítači je možné využívať na rozlíšenie textu skôr iné druhy písma než nejaké farby, pri nákupe oblečenia je vhodné poprosiť o pomoc priateľov, na predmety, ktorých farbu potrebujete vedieť, sa dajú nalepiť štítky s označením a podobne. Treba si len nájsť cestu, ako obmedzenia minimalizovať.

Pozri aj: Psychológovia radia: Tu sú tipy, ako skoncovať s prejedaním sa