Bratislava 12. mája 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Prípravu, realizáciu a financovanie stavieb či rekonštrukcie diaľníc, rýchlostných ciest a ciest I. triedy čakajú presnejšie pravidlá. Vláda s pripomienkami odobrila harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry z dielne rezortu dopravy
Do prípravy a realizácie projektov sa má podľa ministra Andreja Doležala ročne investovať okolo 0,8 percenta HDP. Harmonogram počíta s výdavkami v roku 2021 vo výške takmer 659 miliónov eur, v roku 2022 so sumou viac ako 909 miliónov eur. V rokoch 2023 až 2028 sa sumy pohybujú v rozmedzí od 674 miliónov eur po 884 miliónov eur. Dokument rieši akútne potreby budovania cestnej infraštruktúry vrátane dokončenia rozostavaných či rozsúťažených stavieb či dokončenie najprioritnejších úsekov D1 do Košíc a D3 na Kysuciach.
Zo zoznamu vyše 100 stavieb zaradených do priorizácie z roku 2020 sa v rokoch 2021 až 2028 do výstavby dostane menej než 20 percent.
Podľa ministerstva dopravy je najpotrebnejšie pripravovať a začať realizáciu kľúčových projektov ako D1 Turany – Hubová, projektov D3 v regióne Kysúc, pokračovať v investíciách do rekonštrukcie ciest I. triedy a dokončiť realizáciu stavieb financovaných z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Harmonogram obsahuje zdrojové dáta a hodnoty, z ktorých sa určuje samotný harmonogram. Ako však upozornil minister Doležal, hodnoty a sumy za jednotlivé projekty sú platné v čase predkladania materiálu a počas projektovej prípravy stavieb a samotnej realizácie sa budú meniť a aktualizovať.
Harmonogram zohľadňuje priorizáciu projektov, rozpočtové možnosti vrátane predpokladaného čerpania zdrojov z európskych fondov. Nezachytáva však alokáciu pre Operačný program Slovensko a plán obnovy.
Preto sú projekty po roku 2023 rozpočtovo neurčené. Tie sa doplnia pri aktualizácií harmonogramu, ktorý berie do úvahy stav ja fázu pripravenosti projektov. Limitujúcim faktorom je podľa ministra Doležala nastavenie rámca 0,8 percenta HDP pre investície do cestnej infraštruktúry štátu. Pri zvýšení na 1,1 percenta by bolo možné do realizácie pripravovať o 20 až 25 úsekov viac.
“Investičný dlh cestnej infraštruktúry na regionálnej úrovni je rovnako pálčivým problémom a bude si vyžadovať systematické riešenie, presahujúce dnešný rámec financovania samospráv, napríklad vo forme zriadenia Fondu dopravnej infraštruktúry,” dodal minister Doležal.