Realita krízy a čo ďalej? Predikcia možného vývoja I.

Bratislava 10. apríla 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Ronald Zak)

Slovensko prežíva už určitý čas obmedzenia, s ktorými skoro nikto nemá žiadne skúsenosti. Zavedenie rozsiahlych proti epidemiologických obmedzení vládou SR  počas veľkonočných sviatkov sa podľa očakávania nestretlo s veľkým porozumením slovenskej verejnosti. A to napriek tomu, že určité opatrenia, odporúčania majú racionálny charakter. Predikcie vývoja epidémie oscilujú od mierneho scenára až po katastrofický kolaps spolu bezprecedentným prepadom hospodárstva

Neprešlo ani pár dní drakonických obmedzení ľudskej slobody a už sa objavili naliehavé požiadavky na opätovné, aspoň na čiastočné otvorenie ekonomiky do Veľkej noci (čo sa nestalo). To malo byť spojené so zvýšenými hygienickými pravidlami, aby sa šírenie nákazy obmedzilo na minimum.

V týchto zvýšených opatreniach sa myslelo na to, aby sa zabránilo personálnemu a prístrojovému kolapsu zdravotníckych kapacít. Tomu sa podarilo zabrániť. Je zbytočné opakovať správy o tom ako sa nakupuje zdravotnícky materiál (ceny) a od ktorých subjektov.

Ľudia na Slovensku, ktorí prichádzajú o prácu a živobytie,  chcú zúfalo veriť, že toto všetko všetko sa  skončí maximálne o niekoľko týždňov, ale posledné kroky Matoviča im túto nádej berú. Dôsledky ním nariadených cestných kontrol (hranice okresov), ktoré spôsobili „kolónavírus“, čiže kolaps dopravy a pravidelných dodávok tovarov (napr. potravín), ukázali nekompetentnosť a nekoncepčnosť týchto opatrení.

Stručná charakteristika: dobrý úmysel, ktorý sa minul zamýšľaného účinku. Tu však nejde o súčasného premiéra. Opäť treba pripomenúť, že sa jasne ukazuje nevyhnutná potreba konceptuálneho riadenia štátu. Otázkou je, čo má byť obsahom konceptu?

Mnoho vládnych činiteľov v rôznych štátoch sveta naďalej pokračuje v udržiavaní zvláštnej paniky, strachu až hystérie pomocou veľmi starostlivo formulovanej terminológie vo verejných vyhláseniach. Napríklad výrazy, ktoré vytvárajú dojem apokalypsy, ak sa nespraví nejaký krok,  ktorým sa obmedzujú základné práva  a slobody.

Treba pripomenúť, že drakonické obmedzenia majú biomedicínsky význam najmä na začiatku nejakej epidémie. Neskôr sú niečím iným, ako tým, za čo sa mediálne vydávajú.

Zodpovedné správanie občanov je nevyhnutné (obmedzenie kontaktov na nevyhnutné minimum), aby sa znížilo riziko rozšírenia nákazy, ale v médiách nezaznieva (alebo len ojedinele) oveľa dôležitejšie posolstvo, ktorým je výzva k posilňovaniu prirodzeného imunitného systému organizmu, čo je dôležité najmä v jarných mesiacoch.

Členovia krízového štábu s biomedicínskym vzdelaním skôr navrhujú represívne opatrenia a riešenia (ktoré by mali korešpondovať so zdravým rozumom), ale paradoxne nevyzývajú obyvateľstvo k tomu, čo je extrémne dôležité v rámci posilňovania zdravotného stavu organizmu.

Práve pobyt, počas jarného slnečného počasia v prírode, je tým dôležitým zdravotným faktorom, ktorý zásadne posilňuje imunitný systém. Zákaz vychádzania počas týchto dní je v priamom rozpore s tým, čo je jedným z rozhodujúcich činiteľov, na zvládnutie prípadnej infekcie vírusom SarsCoV2. Ide o imunitný systém každého jednotlivca, ktorý je rozhodujúci pre zvládnutie nákazy, čo je biomedicínsky a nepopierateľný fakt.

V európskych štátoch ako Taliansko a Španielsko, ale i Slovensko sa predpokladá, že obmedzenia budú  v platnosti ešte ďalšie 2-3 týždne a verejnosť je presviedčaná na tlačovkách, že tieto opatrenia pomôžu odvrátiť šírenie infekcie. Je teda otázkou, koľko krát sa budú opatrenia predlžovať?

Je na zamyslenie prečo sú mediálne oznámenia vládnych orgánov v európskych krajinách predkladané verejnosti približne v dvojtýždňových intervaloch? Nie je to z dôvodu, že je to maximálny počet dní, kedy priemerný človek začne zaznamenávať plynutie času vo svojej mysli v novej obmedzujúcej situácii?

Totiž po dvoch až troch týždňoch obmedzení slobody a ľudských práv, bez istého štandardného  komfortu a bežných návykov, majú ľudia tendenciu prispôsobiť sa a nájsť rôzne cesty a spôsoby, ako zrealizovať nevyhnutné veci pre život.

Ale po dvoch až troch týždňoch epidemiologickej krízy by sa občania mohli prebudiť a uvedomiť si, že sa situácia nezlepšuje v takej miere, ako bolo zo strany vládnych orgánov sľubované. A to je potenciálny mocenský problém pre vládne štruktúry v každom štáte.

Je tu ale prítomný možný skeptický scenár, ktorý je rizikový z hľadiska základných práv a slobôd, a o ktorom treba slobodne a zodpovedne hovoriť. Nie je totiž správne, že vládne štruktúry sa často usilujú o to, aby verejnosť (občania, súkromný sektor) zostala čo najpasívnejšia  tým, že im neustále prezentuje názor, že najhoršia pandémia sa skončí o niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov. Na základe čoho? Je totiž možné i naťahovanie obmedzení základných ľudských práv bez reálnych dôvodov. Je možné, že v pravidelných časových intervaloch vlády štátov budú ubezpečovať, že situácia sa vyrieši a zlepší v blízkej budúcnosti.

Šírenie nákazy sa nakoniec nakoniec reálne zníži, ale priemerný človek nemá predstavu o tom, ako dlho bude ekonomický kolaps hospodárstva trvať, aj keď bude vírus SarsCoV2 bude pod kontrolou. Je potrebné si uvedomiť, že súčasný  hospodársky systém v európskych štátoch je z viac ako 50% založený na službách, a už bol čiastočne zničený, ale väčšina ľudí si ho zatiaľ neuvedomuje. Je tu veľké ekonomické nebezpečenstvo, že nezanedbateľná časť malých podnikov v sektore služieb bude v nasledujúcich mesiacoch vymazaná z trhu.

Málokto si uvedomuje, že počas Veľkej hospodárskej krízy veľké podniky (väčšina z nich) boli schopné prežiť, zatiaľ čo stredné a malé podniky čelili bankrotu a boli absorbované trhom zo strany silných ekonomických hráčov. To spôsobilo skrytú centralizáciu riadenia hospodárskej činnosti nielen na úrovni štátov ale čiastočne na globálnej úrovni, do rúk niekoľkých vybraných záujmových subjektov.

V sociálnej oblasti to spôsobilo miliónovú nezamestnanosť. Dnes vstupuje do hry i horizont budúceho dlhového zaťaženia štátu (občanov) v rámci tzv. pomoci zo strany ECB a EU, ktorý je v pozadí mediálnych informácií.

Čo je však systémovým problémom? To, že počas vládneho a riadiaceho blokovania hospodárstva bude väčšina ľudí nakoniec úplne závislá od štátnej pomoci, aby vôbec prežila. Preto už teraz bolo dôležité, aby štát podnikol subvenčné strategické kroky ohľadne vlastnej štátnej produkcie potravín (potravinová sebestačnosť) a inšpiroval obyvateľstvo k podniknutiu podobných krokov v ich vlastnom záujme.

To isté sa týka ostatných sfér hospodárstva, aby sa zabezpečila sebestačnosť produkcie tovarov, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre fungovanie štátu a spoločnosti (mnohé boli po roku 1989 čiastočne alebo úplne zničené či odpredané za nízke ceny do zahraničných hospodárskych subjektov.

Z týchto dôvodov je súčasné postavenie dnešných riadiacich zložiek štátu na Slovensku veľmi slabé, lebo pred rokmi ospevovaná otvorená liberálna trhová  ekonomika, je zo svojej podstaty iracionálna a nebezpečná.

Dnes sa ukazuje podstata tohto omylu a v nasledujúcich mesiacoch sa to len potvrdí. Príkladom je egoizmus európskych štátov, keď sa ukázala absencia zdravotníckych komodít. Epidemiologická hrozba môže pretrvávať ešte mnoho mesiacov (stačí si spätne pozrieť niektoré vyjadrenia vlády SR, ale i iných európskych politikov), a možno počítať s občasnými obdobiami uvoľnených obmedzení, ako aj s celkovým zrušením obmedzení len na určitý čas.

Verejnosť je v médiách informačne modelovaná na sinusoidný model prekonania súčasnej  krízy, kde sa striedajú silné obmedzenia s dočasným uvoľnením, so všetkými širokospektrálnymi dopadmi na myslenie ľudí a hospodárstvo. Niektorí autori vo svete to dehonestujúco nazvali striedaním lekárskej tyranie (odporúčania odborných autorít) a presadzovania bezhotovostných platieb v spoločnosti, aby (zdôvodnenie) sa zabránilo šíreniu nákazy. To v praxi bude znamenať, že hospodárstvo štátov sa už nikdy nevráti do situácie pred pandémiou, pričom sociálne dopady v podobe desiatkoch miliónov ľudí, ktorí zostanú dlhodobo bez práce, je len logickým dôsledkom.

René Balák