Reakcie na dianie v Afganistane. Chmelár hovorí o tragikomickom zlyhaní systému surovej vojenskej nadvlády, ekonomického vykorisťovania a spektakulárnych mediálnych klamstiev. Draxler chce vysvetlenie od velenia NATO

Bratislava 16. augusta 2021 AKTUALIZOVANÉ (HSP/TASR/Foto:Screenshot YouTube)

Politológ Eduard Chmelár pri rapídnom postupe Talibanu v Afganistane v posledných dňoch pripomenul, ako vyzerala titulná strana týždenníka Time z 27. decembra 2001 s nadpisom: „Posledné dni Talibanu“. Uviedol, že podľa neho sa dá v súčasnosti hovoriť o nielen historickej karikatúre plánov amerického imperializmu spred dvadsiatich rokov, ale aj o tragikomickom doklade zlyhania celého systému založeného na surovej vojenskej nadvláde, ekonomickom vykorisťovaní a spektakulárnych mediálnych klamstvách.

Podobným dokladom môže byť podľa Chmelára známy výrok Georga Busha, ktorý mesiac po invázii do Iraku na vojnovej lodi vyhlásil – „Moji drahí Američania, misia sa skončila“ – a nasledovala hororová vojna s desaťtisícmi mŕtvych na strane západných spojencov a státisícmi mŕtvych na strane Iračanov, ktorá mala za následok vzostup medzinárodného terorizmu, totálny rozvrat regiónu a vznik Islamského štátu.

Eduard Chmelár vo svojom komentári uviedol, že ustavične pripomína, že pred 20 rokmi to bola len hŕstka ľudí, ktorá predvídavo upozorňovala na nezmyselnosť a nemorálnosť tejto vojny tak z humanistického, ako aj strategického hľadiska. “Napokon sa ukázalo, že Usáma bin Ládin sa schovával celý čas v Pakistane a na jeho dolapenie stačilo komando, nie ničivá vojna. Najznámejších odporcov vojny – profesorov Jana Kellera, Václava Bělohradského, Erazima Koháka a mňa – nazvali médiá „intelektuálnymi extrémistami“. Prečo to pripomínam? Lebo dnes nám vládnu tí istí ctihodní luhári, médiá sa opäť usilujú, aby sa lož nedala rozoznať od pravdy, znovu osočujú tých, ktorí ju hľadajú a nazdávajú sa, že tým prehlušia svoju zodpovednosť za všetku propagandu, ktorou nás dlhé roky kŕmili.”

“Je až neuveriteľné, čo za hlúposti produkujú slovenské médiá a politici zoči-voči panike, ktorú spôsobilo opätovné ovládnutie Afganistanu hnutím Taliban. Už som naozaj alergický na nekompetentné mudrovanie, že odísť z tejto krajiny bolo chybou. Tak po prvé, západní spojenci z Afganistanu neodchádzajú, ale utekajú, a po druhé – už dávno tam nemáme čo robiť a nikdy sme tam nemali ani ísť.”

Reklama

Kŕmiť národ rozprávkou, že si tam plníme spojenecké záväzky voči napadnutému členskému štátu NATO, sa podľa analytika Chmelára dalo len do chvíle, keď v roku 2016 Kongres USA odtajnil posledných 28 strán správy o vyšetrovaní útokov z 11. septembra 2001. “Tá totiž jednoznačne priniesla dôkazy o tom, že za tento bezprecedentný teroristický čin je zodpovedná Saudská Arábia, nie Afganistan, že únoscovia mali väzby priamo na saudských vládnych činiteľov a ich tajné služby, že peniaze pre teroristov pochádzali priamo z bankového konta vtedajšieho veľvyslanca Saudskej Arábie v USA a blízkeho priateľa Georga Busha, princa Bandara bin Sultána. Asi neprekvapí, že ten istý princ Bandar už vo funkcii šéfa saudskej tajnej služby financoval prevoz zbraní pre Daeš a povstalcov v Sýrii.”

Chmelár otvorene hovorí o tom, že celé to bol od začiatku jeden veľký podvod. “V Afganistane sme nebojovali ani za našu slobodu, ani za našu bezpečnosť, ani za obranu nášho spojenca. Bojovali a umierali sme v jednej špinavej neokoloniálnej vojne za geopolitické a obchodné záujmy USA. Nešlo tu o výcvikové tábory Al-Kaidy, nešlo tu o Usámu bin Ládina, ktorý sa aj tak skrýval v Pakistane, išlo len o zabratie strategického územia, v ktorom sa križujú ruské, čínske a iránske záujmy. Udržať sa tu s priateľsky naklonenou vládou však bolo vždy mimoriadne nákladné. Na tejto krajine si vylámal zuby už grécky vojvodca Alexander Veľký, premiér britského impéria Benjamin Disraeli, sovietsky vodca Leonid Brežnev i americký prezident George Bush a jeho nasledovníci.”

Dodal, že takmer dvadsať rokov trvajúca vojna (najdlhšia v americkej histórii) si vyžiadala desaťtisíce mŕtvych, bilióny dolárov (nie miliardy – bilióny), nepredstaviteľné materiálne škody. “Koľko stojí nasadenie jedného slovenského vojaka v Afganistane ročne, naše ministerstvo obrany nikdy nezverejnilo (resp. novinári sa na to nepýtajú), v prípade americkej armády je to 2,1 milióna dolárov na hlavu.”

“Tí, ktorí mudrujú, že sme tam mali ostať, by mali najprv odpovedať, čo by sme tam asi tak mali robiť, keď sme za dvadsať rokov okupácie tam, kde sme boli na začiatku, na spacifikovanie krajiny nestačilo ani 150-tisíc vojakov a zmizli v nej celkom zbytočne miliardy dolárov, o obrovských obetiach na ľudských životoch ani nehovoriac. Už aj americký denník Washington Post, ktorý sa dostal k tajným vládnym dokumentom, obvinil vládu, že klamala o Afganistane tak ako klamala o vojne vo Vietname. A nezabúdajme, že klamali aj slovenskí politici a novinári, ktorí si vymýšľali bájky o úspešnom vývoji. Spomínaný Washington Post tvrdí, že Spojené štáty investovali do Afganistanu priamo viac než bilión dolárov. Kde sa tie peniaze podeli? Na rozvoji jednej z najzaostalejších a najchudobnejších krajín sveta to vôbec nevidno. Bujnie korupcia nevídaných rozmerov a produkcia ópia je neporovnateľne vyššia ako pred inváziou.”

Eduard Chmelár ďalej píše, že až primitívne bájky kolujú v našom prostredí o hnutí Taliban. “Tak v prvom rade, Taliban vznikol v 90. rokoch minulého storočia ako neskorumpované povstalecké hnutie, ktoré ovládlo celú krajinu a ukončilo občiansku vojnu. Isteže sa nám z pohľadu našej civilizácie nepáči jeho charakter sprevádzaný násilím, teokraciou a zlým postavením žien, ale to je náš problém. Afganistan sa nepodarilo udržať Britom, Sovietom ani Američanom nie preto, že by bol nedobytný, ale preto, že sme mu v štýle našich neokoloniálnych tradícií chceli vnucovať našu kultúru a politický systém. Horekovanie našich politikov a novinárov, že teraz hrozí Afganistanu občianska vojna, sú obyčajné kraviny.”

“Občianska vojna tam bola doteraz, Taliban miestni obyvatelia vítajú, lebo im prináša stabilitu, ktorú im nedala okupácia západných mocností. Reči o tom, ako hrôzostrašný Taliban dobyl nejakú provinciu a predstavy o dajakom fronte sú úplne smiešne. To nie je vojna, ale odovzdávanie moci. Práve preto si preberajú krajinu oveľa ľahšie, jednoduchšie a rýchlejšie ako im ju pred dvoma desaťročiami vzali. Podľa svedectiev pozorovateľov OSN to prebieha tak, že napríklad do jedného afganského mesta prišli traja talibovia taxíkom (sic!), oznámili starostovi, že preberajú miestnu správu, a ten im pokojne vyhovel. V iných mestách ich vítali ako osloboditeľov. Vyzerá snáď takto krvilačná vojna?”

“Táraniny”, že Afgánci budú vysielať teroristov do Európy, sú podľa Chmelára absolútnym nezmyslom. “Taliban nie je invazívna sila, nie je to globálna teroristická sieť, bojuje iba za svoju krajinu a má pri tom sympatie väčšiny obyvateľstva. Taliban nikdy neútočil mimo hraníc Afganistanu, je to hnutie zamerané iba na „oslobodenie“ svojej vlasti od zahraničných votrelcov. Okrem toho, súčasťou dohody z 29. februára 2020 medzi USA a Talibanom je aj podmienka, že Taliban bude bojovať proti Islamskému štátu a Al-Káide, čo aj robí. Proamerickí pätolízači si neuvedomujú, že Washington nezakázal Talibanu bojovať proti vláde. To v dohode nie je. Navyše, zmluva bola uzavretá bez prítomnosti oficiálnej afganskej vlády, čím jej dali Spojené štáty najavo, čo si myslia o jej suverenite. Napokon, po tom, čo len pred malou chvíľou utiekol z krajiny afganský prezident, ktorého domáce obyvateľstvo prezývalo „afganský starosta“ a ktorý má po skúsenosti, ako dopadli jeho predchodcovia, záujem iba na jedinom – aby vyviazol z hlavného mesta živý – už môžeme považovať víťazstvo Talibanu za dovŕšené.”

Vyjadril sa aj na adresu šéfa slovenskej diplomacie: “Keď pokrytci typu Ivana Korčoka u nás moralizujú, že „Slovensko ako krajina, ktorá si cení ľudský život a slobodu… nebude akceptovať žiadny režim, ktorý bude prevzatý na násilnom prevzatí moci“, pýtam sa, o čom tárajú. Jednak to bola práve invázia do Afganistanu, v rozpore s oficiálnou propagandou bez priameho mandátu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá bola násilným prevzatím moci. A jednak, aj správy OSN hovoria jasnou rečou, že najviac civilistov v uplynulých rokoch nezabil Taliban, ale západní spojenci. Dnes sa situácia konečne upokojuje, iba služobníci imperializmu ako pán Korčok nariekajú, že je to “zlá správa pre mier”. Aký mier?! To bezprecedentné zabíjanie civilistov zo strany Severoatlantickej aliancie a nálety dronov na afganské dediny nazýva mierom??”

“Vari môže byť ešte horšie ako doteraz? Dosť bolo klamstiev! Práve prítomnosť západných okupantov bola hlavná prekážka mieru. Kým my moralizujeme, Washington je s Talibanom dávno dohodnutý a vie ho za istých okolností akceptovať. Jeho ústup je totiž aj odrazom jeho slabnúcej sily v medzinárodných vzťahoch. Američania sú vojensky zacyklení v Sýrii, Iraku, Líbyi, vedú rivalitu s Ruskom a Čínou a museli si určiť priority, už nemôžu byť všade. Spojené štáty na viacerých miestach Blízkeho východu a východnej Ázie ustupujú a nútia svojich súčasných spojencov hľadať si cesty k Rusku, Číne alebo Iránu.”

Na záver politológ hovorí, že prezident USA Joe Biden chcel vojnu v Afganistane symbolicky ukončiť 11. septembra 2021 – na dvadsiate výročie teroristických útokov v New Yorku a Washingtone. Teraz je jasné, že Taliban mu túto idylku prekazil. “Ale o symboliku tu už dávno nejde. Je dobre, že sa táto vojna skončila a poučenie z nej by malo smerovať k tomu, aby sa imperiálne invázie viac neopakovali, aby sme definitívne opustili túto koloniálnu mentalitu a namiesto toho, aby sme sa starali do iných, sa usilovali zlepšovať vlastnú situáciu.”

“Fakt, že nám tu dominujú politici ako Michal Šimečka, ktorý nazval bieloruského prezidenta „jedným z najhorších diktátorov sveta“, no nikdy nekritizoval saudskoarabskú tyraniu, nevšimol si zverstvá krvavého tureckého psychopata Erdogana, mlčí o väznení Assangea, Murraya či katalánskych demokratických politikov – svedčí o tom, že zmeniť to nebude jednoduché. Dnes vieme povedať s istotou jedno. Vojenská operácia “Trvalá sloboda” sa po dvadsiatich rokoch končí bezhlavým útekom. Je to nielen strašná hanba a fiasko. Bol to zločin proti ľudskosti. Všetci tí, ktorí túto hanebnú vojnu rozpútali a podporovali, by mali niesť politickú zodpovednosť a všetci tí, ktorí tam páchali vojnové zločiny, by mali stáť pred medzinárodným tribunálom. Toto sa nesmie skončiť zabudnutím!”

Čaputová: V Afganistane hrozí masívne porušovanie ľudských práv a nestabilita

Situácia v Afganistane je, žiaľ, zlá a prináša riziko masívneho porušovania ľudských práv a nestability v regióne. Je výsledkom nielen nezvládnutého odchodu, ale aj nekonzistentnosti pri vyžadovaní plnenia kritérií, ktoré si predtým medzinárodné spoločenstvo samo stanovilo. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v reakcii na aktuálnu situáciu v krajine. Stanovisko pre TASR poskytol jej hovorca Martin Strižinec.

“V tejto chvíli je predovšetkým potrebné pomôcť všetkým tým, ktorí pomáhali našej misii a spoločným projektom v Afganistane a ich životy by mohli byť v ohrození. Považujem za potrebné komplexné vyhodnotenie tohto pôsobenia a poučenie sa z chýb,” vyhlásila prezidentka.

Afganistan je podľa Smeru-SD prehrou a stratou dôveryhodnosti USA

Dianie v Afganistane je podľa predsedu strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) Roberta Fica príkladom totálneho zlyhania Organizácie Severoatlantickej zmluvy a Spojených štátov amerických. V tlačovej správe o tom informoval tlačový odbor strany Smer-SD.

Podľa Fica získal Taliban celý Afganistan doslova v priebehu pár týždňov a pokladá to za obrovskú prehru a stratu dôveryhodnosti USA. Dodáva, že krajinu čaká buď občianska vojna, alebo tvrdý islamský diktát a poriadok Talibanu. „A Korčok môže nariekať koľko chce. Nič na tom nezmení,“ uvádza Fico.

Militantné hnutie Taliban v nedeľu 15. augusta po kolapse afganskej vlády a úteku prezidenta preniklo do hlavného mesta Kábul. Ťažko ozbrojení bojovníci sa rozptýlili po meste a viacerí vstúpili aj do opusteného prezidentského paláca. Hovorca a vyjednávač Talibanu Suhajl Šahín povedal pre agentúru The Associated Press, že militanti plánujú v nadchádzajúcich dňoch rokovania zamerané na vytvorenie „otvorenej, inkluzívnej islamskej vlády“.

Draxler: SR by mala žiadať vysvetlenie od velenia NATO

Bývalý minister školstva Juraj Draxler v nedeľu uviedol, že Slovenská republika by podľa neho mala od vojenského a politického vedenia NATO žiadať vysvetlenie ohľadom situácie v Afganistane.

Poznamenal, že fiasko v Afganistane nie je len americkým fiaskom. “Nezabúdajme, že formálne to bola operácia NATO. A prispela do nej aj Slovenská republika. Ako členský štát sme ale dostávali klamlivé informácie o situácii v tejto krajine, a to podľa všetkého na všetkých úrovniach – politickej, diplomatickej aj spravodajskej.”

“Západná tlač začína odhaľovať, ako Pentagon klamal americkej verejnosti a čiastočne aj vládnym predstaviteľom o tom, čo sa vlastne v krajine deje. Spytovať si svedomie ale treba aj na úrovni NATO, aliancie, ktorá z tohto konfliktu fakticky medzi USA a Afganistanom urobila mnohonárodný konflikt a zatiahla doň väčšinu Európy, aj nás,” komentuje Draxler.

Ďalšie reakcie

Kmec, ktorý pôsobí v mimoparlamentnom Hlase-SD, upozornil, že v Európe budeme čeliť ďalšej diskusii o kvótach. Afganistan a chaos v krajine podľa neho napovedá o tom, že koncept liberálnej demokracie ako vývozného artiklu do štátov s inou civilizačnou kultúrou zlyhal. “Rýchlosť, akou padol prozápadný afganský režim, a pasivita ozbrojených zložiek svedčí o tom, že sme tvorili neživotaschopný systém, ktorý bol vnútorne a mocensky slabý,” pripomenul na sociálnej sieti.

“Je najvyšší čas začať sa pripravovať na najhoršie krízové situácie, ktoré začnú prichádzať z veľmi nestabilnej oblasti Stredného východu. Migračná vlna bude jednou z nich, ale zďaleka nebude jedinou krízou, ktorá postihne európsky kontinent,” podotkol Kmec.

Predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer-SD) podobne ako Fico uviedol, že zlyhalo NATO na čele s USA. “Chaos a zmätok hrozí celej krajine. Nemožno od Talibanu očakávať, že bude milosrdný voči ľuďom, ktorí nesúhlasia s jeho politikou, aj keď teraz sa správa dosť veľkoryso, hovorí o tom, že nemá záujem získať Kábul násilím, že dovolí zamestnancom ambasád a cudzincom opustiť krajinu. Neverím tomu, že veľkorysosť u nich zostane dlho,” povedal pre TASR. Táto situácia podľa Kéryho ukazuje, že demokraciu nemožno “vyviezť” do každého kúta sveta.

Nezaradený poslanec Tomáš Valášek pripomenul, že v aliancii zdieľame výhody členstva, ale aj riziká. “Misia v Afganistane skončila zle, a aj my potrebujeme pomôcť vyrovnať sa s následkami. Osud tých, ktorí pomáhali slovenským jednotkám, mimovládnym organizáciám či diplomatom v Afganistane, ako aj misii EÚ, ktorej sme členom, je teraz aj našou zodpovednosťou. Je správne, že slovenská vláda je pripravená prevziať svoj diel zodpovednosti za ich bezpečnosť,” skonštatoval pre TASR.