Bratislava 9. marca 2020 (HSP/Life Site News/Foto:Pixabay)
Keď v roku 1918 vypukla pandémia Španielskej chrípky, mnoho kostolov vyhlásilo mimoriadne dni modlitby. Vyzývali veriacich, aby prosili Boha o pomoc proti rozpínajúcej sa nákaze, ktorá vyhubila milióny osôb po celom svete
V niektorých prípadoch ľudia dokonca naliehali na predstaviteľov štátu, aby vyzvali občanov k modlitbe na kolenách. Premiér Austrálie dostal list, v ktorom ho žiadali o vyhlásenie týždňa „pokory a modlitby na úmysel zastavenia zničujúcej epidémie pľúcnej infekcie“.
Všeobecne vládlo presvedčenie, ak ho aj všetci úplne neprijali, že Boh má kontrolu nad všetkým stvorením, a tak prosiť ho o záchranu bolo kľúčové.
O storočie neskôr však odpoveď našich elít na potenciálnu novú pandémiu jasne ukazuje, akou odkresťančenou sa naša kultúra v skutočnosti stala.
Fotografia viceprezidenta USA Mikea Penca z 26. februára, ktorá zachytáva ako sa modlí v Bielom dome s pracovným tímom pre koronavírus, sa stala rýchlo virálnou a vyvolala množstvo nenávistných a ponósmešných komentárov. Zosmiešňovali, že viceprezident a jeho tím prosí o Božiu pomoc a múdrosť pri riešení možnej pandémie.
„Ešte sa musím zúčastniť vedeckej porady, pred ktorou sa kresťansky pomodlíme,“ uštipačne napísala Angela Rasmussenová, virologička na Kolumbijskej univerzite.
Množstvo reakcií na fotografiu sa nieslo v podobnom duchu.
Thomas Chatterton Williams, autor článkov pre New York Magazine a Harper´s Magazine na Twitteri komentoval: „Mike Pence a jeho koronavírusový tím sa modlí za riešenie. Sme stratení.“ Tento jeho príspevok zdieľalo 4300 ľudí.
Rasmussenová a Williams zdá sa pozabudli na fakt, že väčšina najväčších osobností vedy bola hlboko veriaci a modliaci sa ľudia – alebo tiež na to, ako poznamenal autor Jonathan Merrit, že 79% Američanov sa údajne v posledných troch mesiacoch modlilo.
Samozrejme zareagovali aj komedianti, ktorí zdá sa pokladajú apokalyptickú povahu možnej pandémie za zdroj humoru. Priznám sa, že som mal zimomriavky, keď si moderátor Stephen Colbert, ktorý sa považuje za katolíka, robil posmech z kresťanov. Po pódiu chodil s rinčiacim zvonom a kričal: „Mor! Mor! Spravodlivé očisťovanie na potrestanie človeka za jeho žiadostivosť a márnomyseľnosť! Odvráť svoj kosák nahnevaný Bože! Kajajte sa! Kajajte sa! Kajajte sa!“ Toto divadlo samozrejme vyvolalo salvy smiechu.
Zamyslite sa na chvíľu: Colbert sa vysmieval z predstavy, že vírus (či mor) je možno trestom od Boha a že by sme sa mali čeliac tejto hrozbe za svoje hriechy kajať. To bola pointa jeho vtipu.
Podobné žarty sa dajú považovať (aspoň vzdialene) za vtipné, ak neveríte, že Boh existuje, neveríte že národy sa stali nemorálnymi a neveríte, že vírusy či pliagy sa dajú považovať za výzvu k polepšeniu sa.
Avšak, ak v tieto veci veríte, Colbertove vtipy sú výsmechom.
Ešte stále však medzi nami existujú ľudia, ktorí pociťujú úprimnú vďačnosť za predstaviteľov štátu, ktorí kajúcnosť neberú ako vtip. Práve naopak – sklonia sa, padnú na kolená a prosia Boha o múdrosť, ktorú zúfalo potrebujeme.
Nebojím sa toho, že veriaci čelia vírusu modlitbou. No obávam sa tých, ktorí reagujú výsmechom a myslia si, že pre modlitbu tu nie je miesto – tých, ktorí si z Božej spravodlivosti robia srandu.
Mike Pence to urobil správne a my ostatní by sme ho mali nasledovať.
Viac od Jonathona Van Marena, autora, komentátora a aktivistu si môžete pozrieť TU.
Preklad Viktória Dandárová