Viedeň 13. februára (TASR) – Skupina rakúskych kňazov, ktorí vyzvali na neposlušnosť vo veci niektorých častí učenia katolíckej cirkvi, vyzvala dnes budúcich účastníkov konkláve, aby sa zaujímali aj o názor veriacich, kto by podľa nich mal viesť cirkev po Benediktovi XVI.
Vodca skupiny Helmut Schüller považuje za nevhodný zaužívaný spôsob voľby nového pápeža kardinálmi na konkláve za zavretými dverami. "Väčšina veriacich o týchto ľuďoch nič nevie," dodal.
Schüller sa domnieva, že také dôležité rozhodnutie, ako je voľba nového pápeža, si vyžaduje skôr čas a snahu o dosiahnutie širokého konsenzu, nie tajné rozhodovanie malej skupiny cirkevných hodnostárov.
Miliarda katolíkov sa dozvedá, o čom sa hovorí (vo Vatikáne), v úplne tajnej kódovanej reči, upozornil Schüller. Podľa neho je nedôstojné, aby sa laici o tom dozvedali len od novinárov.
"Toto pasívne čakanie je hrozné. Skutočne nastal čas, aj s ohľadom na dôstojnosť veriacich, aby (kardináli) vyložili karty na stôl," vyhlásil Helmut Schüller. Podľa jeho názoru by voľba Benediktovho nástupcu bola vhodnou príležitosťou na začatie podobnej verejnej debaty.
Nového pápeža bude voliť asi 117 kardinálov, ktorí sa zídu do Vatikánu na konkláve. Ako dnes informoval vatikánsky hovorca Federico Lombardi, konkláve sa má začať 15 až 20 dní po odstúpení Benedikta XVI., ktoré nadobudne platnosť 28. februára o 20.00 h. Voľbe nepredchádza žiadna kampaň, ani sa neoznamujú mená kandidátov na úrad. Účastníci konkláve okrem toho nesmú prezradiť, koho volili. Mnohí kardináli si vyberú svojho favorita po sérii diskrétnych stretnutí a konzultácií pred samotným hlasovaním.
Helmut Schüller vedie v Rakúsku skupinu kňazov i laikov, ktorá otvorene žiada zmenu postojov katolíckej cirkvi v záležitostiach považovaných za tabu. Ide o kňazský celibát, vysviacku žien, podávanie sv. prijímania protestantom a povoľovanie cirkevných sobášov rozvedeným.
Reformní rakúski katolíci sa už roky snažia zmeniť konzervatívnu politiku Benedikta XVI. i jeho predchodcu Jána Pavla II. vytváraním protestných hnutí a presadzovaním zmien, ktoré Vatikán doteraz striktne odmietal, spresňuje agentúra Reuters.
Na rozdiel od Vatikánu však rakúsky kardinál Christoph Schönborn, za ktorého Schüller pôsobil na arcibikupskom úrade ako generálny vikár, s reformistami diskutoval, nie ich disciplinárne trestal, čo by kardinálovi – považovanému za favoritov – v blížiacom sa konkláve mohlo uškodiť. Benedikt, ktorý bol pred zvolením za pápeža viac ako 20 rokov na čele Kongregácie pre náuku viery, vlani v apríli zopakoval, že je proti vysviacke žien a rozhodne i proti otvorenej vzbure rakúskych kňazov a laikov.
Podľa Schüllera by na post pápeža bol vhodný kandidát z Afriky či Latinskej Ameriky. V telefonickom rozhovore pre Reuters uviedol mená kardinála Petera Turksona z Ghany a kardinála Odila Pedra Scherera z Brazílie.
Za najväčší problém označil, že pravidlá Vatikánu sú nekontrolovateľné všeobecnou cirkvou. Každý pápež, ktorý si to uvedomí, bude mať dobrú pozíciu, i keď bude musieť postupovať strategicky a veľmi intenzívne spolupracovať s biskupmi z celého sveta. Ale ani podpora na širokom základe nebude musieť stačiť na to, aby zanechal v cirkvi svoju stopu, upozorňuje Schüller. Podľa jeho názoru sa pápež čoskoro po zvolení stáva "väzňom" vatikánskeho systému, čo mohlo – ako pripustil – zohrávať rolu aj pri rozhodovaní sa Benedikta o rezignácii.