Bratislava 1. apríla 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Rafael Rafaj, ktorý stojí na čele Inštitútu národnej politiky, upozorňuje, že štát by mal vzhľadom na situáciu možného ohrozenia dodávok potravín, najmä čerstvej zeleniny a ovocia zo zahraničia (Taliansko, Španielsko), prijať núdzové opatrenia v podobe kontroly výsadby poľnohospodárskych plodín
„Vláda si musí u poľnohospodárov ‘objednať’ rozmanité druhy zeleniny a plodín tak, akoby sme počítali s vlastnou sebestačnosťou. Takže farmársky biznis bude musieť ísť tento tok nabok. Prioritou bude hybridné udržateľné poľnohospodárstvo,“ uvádza Rafaj.
Tvrdí, že by sme sa teraz nemali zaujímať o pestovanie technických a energetických plodiny ako je napr. repka olejná. Pozornosť by sme mali venovať skôr tomu, aby sme dokázali zabezpečiť pestrosť potravín a najmä plodín, čerstvého ovocia a zeleniny.
„Na južnom Slovensku sa najviac pestuje kukurica. Na ploche 570 000 ha z asi 2 miliónov ha poľnospodárskej plochy! Až na 2.mieste je pšenica (320 000 ha) a na 3. technická plodina – repka (150 000 ha). Na tretine z celkovej slovenskej ornej pôdy sa pestuje kukurica, olejniny a technická repka! Ak sa na toto urgentne vláda nepozrie a neprijme aj legislatívne mimoriadne opatrenia, nebude vedieť garantovať obyvateľstvu pestrosť potravín a najmä plodín vrátane čerstvého ovocia a zeleniny,“ tvrdí Rafaj.
Dúfa, že sa nájdu odborníci, ktorí budú mať guráž na zabezpečenie našej potravinovej bezpečnosti a najmä sebestačnosti. „Kríza opäť môže urýchliť zmenu, ku ktorej bol trh nie veľmi naklonený. Takže som zvedavý ako sa vláda so zabezpečením obživy vysporiada,“ píše Rafaj ďalej v príspevku a dodáva, že toto je situácia, ktorá odhalí „fanatikov globálneho trhu“ , ktorí nám dlhé roky tvrdili, že je jednoduchšie si za lacno doviesť, ako si za draho dopestovať.
„Pandémia mení všetko, a tak sa rúcajú aj neoliberálne dogmy a fetiš globálneho poľnohospodárstva, ktoré vyciciavalo tretí svet a likvidovalo domácich poľnohospodárov. A tak opäť na záver môžem skonštatovať aj pri tomto prípade, že každé zlo je nakoniec na niečo dobré,“ dodáva s tým, že ak neurobíme nič pre rapídne zvýšenie našej poľnohospodárskej sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti, tak nám ostane „prázdna špajza“.
Tatiana Stará