Bránik vo svojom blogu “Pokojne dýchajúci samovrah? Tak určite!” vysvetľuje päť parametrov, v ktorých sa správanie kopilota odlišuje od typického samovražedného správania.
Osem minút
Podľa neho doba trvania od momentu rozhodnutia do realizácie smrti – viac, ako osem minút – robí samovražedné konanie vysoko nepravdepodobným. „Aj z výskumov, aj z mojej vlastnej terénnej praxe vyplýva nepriestrelný fakt – absolútna väčšina samovrážd je spáchaná spôsobom, ktorý minimalizuje čas od spustenia mechanizmov samovraždy k fyzickému usmrteniu. Hoci proces rozhodovania sa trvá niekedy týždne a často mesiace, samotné vykonanie je prakticky vždy vecou okamihu, s výnimkou nepodarených pokusov. Samovrah túži zomrieť okamžite a tak, aby pokiaľ možno necítil žiadnu bolesť. Ďalšou z najväčších túžob je dokonca potreba, aby si samotnú smrť ani neuvedomoval. Ako do tejto odbornej reality zapadá laická predstava, že kopilot vedome odkladal svoju smrť viac, ako osem minút a ešte k tomu pokojne dýchal?“ pýta sa Bránik.
Pokojné dýchanie
V médiách boli zverejnené informácie, že kopilot pred smrťou pokojne dýchal. Avšak Bránik vysvetľuje, že typická samovražda prebieha v troch fázach, pričom tretia je skutočne charakteristická ústupom stresových reakcií a zmenou správania na pokojné. Pokoj je spôsobený ukončením chorobného vývoja a potlačením inštinktívneho strachu zo smrti. Avšak podľa jeho slov samotné vykonanie samovraždy je prakticky vždy spojené s enormným stresom a takmer bez výnimky ho páchateľ pácha vo fáze akútnej krízy. Teda aj samovrah v okamihu blížiacej sa smrti prežíva obrovský emočný nával. „Ten má priamy vplyv na fyziológiu, do tela sa vyplavuje množstvo stresových hormónov. Následkom pre dýchanie logicky býva zásadné zvýšenie množstva cirkulovaného vzduchu a hyperventilácia. Laicky povedané, dýcha rýchlo a veľa, čo sa často po pár minútach prejaví dokonca v kŕčoch spôsobených prekyslením organizmu. Ibaže kopilot údajne dýchal celkom pokojne.“
Urýchlenie smrti
Osem minút je číslo, ku ktorému sa podľa Bránika ani vo fantázii nepriblíži takmer žiaden samovrah. Kopilot mal podľa neho možnosť svoju smrť výrazne urýchliť, mohol nastaviť prudšie klesanie, alebo rovno vypnúť motory, spôsobiť pád iným spôsobom. Tým by si skrátil utrpenie a znížil riziko, že mu niekto prekazí šancu zabiť sa. „Kopilot však údajne pokojne dýchal ešte aj v okamihu, keď sa blížil náraz a keď sa do kabíny dobíjal sekerou kapitán,“ poukazuje Bránik. Avšak kopilot neurobil nič, čo by celú vec urýchlilo.
„Samovrahovia však takmer vždy robia všetko preto, aby im nikto nemohol ich plány prekaziť. Z kopilotovej minulosti je známe, že bol schopný hlbokých a intenzívnych emócií – a vy veríte, že rútiac sa na Alpy s vrieskajúcim kapitánom so sekerou v ruke a 150 pasažiermi za chrbtom bol tento človek osem minúť ľadovo pokojný? Jediným skutočne pravdepodobným vysvetlením je v tomto prípade nie samovražda, ale bezvedomie. Nie je prakticky medicínsky možné, aby človek zjavne schopný emócie v takejto situácii ostal bez telesnej reakcie na silné podnety prejavujúcej sa zrýchleným dýchaním – s výnimkou toho, že o žiadnych podnetoch nevedel. Nepopieram, že zrejme vedome nastavil klesanie. O jeho ďalšom konaní, stave vedomia a motívoch, pre ktoré aktivoval klesanie však zatiaľ nevieme nič,“ upozorňuje Bránik.
Odchod osamote
Za ďalší dôležitý fakt bloger považuje skutočnosť, že absolútna väčšina samovrahov, ktorá má profesiu umožňujúcu spáchať tzv. rozšírenú samovraždu (piloti, vodiči, navádzači) ju nespácha a prakticky vždy sa rozhodujú svoje okolie do toho nezaťahovať. Neberú so sebou iných, aj keď by poľahky mohli, takmer vždy sa rozhodujú o odchod niekde osamote.
Depresivita?
Za parameter číslo päť považuje Bránik depresivitu. Uvádza, že „viac, ako 70 percent ľudí trpiacich primárnou depresiou sa témou samovraždy vôbec nezaoberá. Zvyšných tridsať áno, ale len v rovine inklinácie k zabitiu vlastnou rukou, ako teoretickej alternatívy. Prakticky sa o samovraždu z ľudí postihnutých depresiou nepokúsi ani jedno jediné percento! Inak povedané, je takmer vylúčené, že sa depresívny človek pokúsi o samovraždu,“ upozorňuje.
Kopilot sa teda podľa Bránika prejavoval v piatich zásadných parametroch úplne inak, ako sa zvyčajne prejavuje človek páchajúci samovraždu. „Odlišnosť v jednom parametri by mohla znamenať nepresné pozorovanie, či vyhodnotenie. Dva odlišné parametre by už mali navodiť zvýšenú podozrievavosť. Skutočne ale veríte, že zásadne odlišné správanie od správania typického samovraha v až v troch základných parametroch robí teóriu o samovražde vysoko pravdepodobnou, či najpravdepodobnejšou?“
ru




















