Bratislava 2. decembra 2020 (HSP/Foto:Facebook)
Expremiérka Iveta Radičová upozorňuje na to, že súčasné opatrenia v boji s pandémiou koronavírusu si na Slovensku vyžiadali pomerne výrazné finančné straty pre veľkú časť populácie, ktorá je charakteristická aj tým, že často žije na dlh. Uviedla to v rozhovore pre denník Pravda.
Profesorka sociológie povedala, že na jar počas prvej vlny pandémie ľudia uprednostňovali riešenia na ochranu zdravia pred ekonomickými dosahmi. Tento trend sa ale podľa nej neskôr zlomil a väčšina občanov už vníma, že ekonomické škody koronaopatrení sú oveľa závažnejšie ako ich zdravotné benefity.
„Pôvodný postoj sa teda úplne zmenil, podložený je vnímaním ľudí ich každodenného života. Polovica ľudí tvrdí, že za pol roka sa znížil ich osobný príjem aj príjem domácnosti. Ďalšia tretina očakáva zníženie osobného príjmu. Takže hovoríme o troch štvrtinách populácie, ktorá na vlastnej koži zažíva dosah pandémie na osobnej príjmovej situácii,“ uvádza expremiérka dáta z prieskumu realizovaného Európskym parlamentom.
Títo ľudia podľa Radičovej hovoria, že pomoc od štátu je iba čiastočná. „Istá skupina z nich siaha na úspory, ak ich má. Tí, ktorí ich nemajú, hľadajú riešenie v pôžičkách od rodiny a blízkych. Ďalší sa však stávajú neplatičmi, lebo nezvládajú platiť za základné každodenné potreby. Významná časť ľudí zažila šok a nezamestnanosť. Tá má v tomto období špeciálnu podobu – trvá mesiac, niekedy tri. Ľudia majú aj pocit strachu a neistoty. Tieto pocity na Slovensku prevažujú, nádej vníma len tretina občanov.“
Upozorňuje na to, že s narastajúcim pocitom strachu a neistoty sa spája aj fakt, že v porovnaní s ostatnými krajinami má Slovensko najväčší nárast skupiny hnevu. „Súbežne s tým zároveň klesá aj dôvera k vláde, k prijímaným opatreniam, ako aj ochota participovať na nich.“
Podľa uvedeného prieskumu EP, dôvera k vláde najviac klesla v Českej republike a na Slovensku. „A to o viac ako 30 percent,“ dodáva Iveta Radičová. „Najviac ohrozené sú u nás skupiny živnostníkov, manuálnych pracovníkov, nezamestnaných a ľudí, ktorí pracovali na nejakú formu čiastočnej dohody alebo si životnú situáciu zlepšovali brigádou. To sú vážne zistenia, ktoré signalizujú minimálne kritickosť k spôsobu komunikácie potrebných opatrení, ale aj únavu spoločnosti z celého tohto obdobia a zároveň sociálne ekonomického rozmeru pandémie, ktorý sa v osobných životoch začína premietať naplno.“
Pokles dôvery k vláde je podľa expremiérky dôsledkom stavu spoločnosti a ekonomiky, do ktorej pandémia vstúpila. „U nás vstúpila do situácie s väčšinovo zadlženými domácnosťami a keď do tohto príde obmedzenie už napätých príjmov a ekonomických zdrojov, je logické, že na to ľudia reagujú veľmi citlivo, keďže ich to existenčne ohrozuje,“ uviedla pre denník Pravda.
Kritika Matoviča a Naďa
Nedávno sa Iveta Radičová vyjadrila aj ku protivládnym protestom, ktoré sa uskutočnili 17. novembra. Minister obrany Jaroslav Naď z hnutia OĽaNO vtedy situáciu komentoval tak, že nevidel demonštrovať normálnych ľudí, „iba opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov“.
„Je to nehodné, nevhodné urážajúce a nedôstojné. Toto si jeden nie len človek, ale minister obrany zvlášť, nemôže dovoliť, “ komentovala slová Naďa niekdajšia premiérka. Na otázku, či je takýto výrok „na uterák“, Iveta Radičová povedala, že z jej pohľadu áno.
Aktuálna politická kultúra je podľa nej „v štádiu tretej či štvrtej cenovej skupiny“. „Pre mňa je zásadné, ako vláda komunikuje so svojím občanom,“ dodáva.
Radičovej sa nepáči ani štýl rozhodovania a komunikácie samotného predsedu vlády Igora Matoviča „To nie sú gazdovia ani bačovia, ktorí tu nejako bačujú s financiami a my sme ovce zavreté v košiari alebo na nejakom salaši. Takto sa ku občanom správať nie len že nesmie, ale to je priam zavrhnutiahodné,“ dodáva.
„Nie sme ani malé deti, ktorých si môže nejaký otecko dovoliť poučovať a kričať na nás, sme dospelí ľudia,“ upozorňuje súčasného premiéra expremiérka Radičová.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
3.6°C
Štvrtok 
Piatok 
Sobota 
4.3°C
6.4°C
3.1°C
FOTO DŇA
