Bratislava 14. septembra 2021 (HSP/Foto:SITA-Jozef Jakubčo, TASR-Jaroslav Novák, Martin Baumann)
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak predstavil koncom júla svoj návrh dôchodkovej reformy. Jej podstatou by malo byť zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zníženie dôchodkov pre dôchodcov, ktorí odídu do dôchodku po roku 2023, no zároveň zavedenie tzv. rodičovského bonusu, ktorý by mohol prispieť k menšej diskriminácii matiek, ktoré vychovali deti. Reformu kritizuje sociologička a bývalá premiérka Iveta Radičová
Radičová na sociálnej sieti uviedla, že takto koncipovanej reforme sa dá rozumieť politicky, ale odborne sa s ňou súhlasiť nedá. Ide v nej o kombináciu štyroch možností a všetky sú podľa nej zlé.
„Teoreticky existujú štyri zlé možnosti, alebo ich kombinácie, pri riešení problému dôchodkov: zvýšiť odvody, zvýšiť vek odchodu do dôchodku, znižovanie miery náhrady, zvyšovanie deficitu verejných financií. V Krajniakovej novele je kombinácia všetkých,“ myslí si expremiérka.
Podľa jej názoru na výšku starobného dôchodku nemá mať vplyv predchádzajúcu starostlivosť o deti. Má ísť o jednoduchý matematický úkon.
„Napríklad: suma starobného dôchodku je súčin počtu rokov dôchodkového poistenia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a priemerného osobného mzdového bodu. Bez zložitého vysvetľovania, rozdiel medzi dôchodkom bezdetných a detných sa dá vyrovnať cez jediný parameter – priemerný osobný mzdový bod,“ vysvetľuje Radičová.
Keďže od roku 2004 štát platí za rodičov, starajúcich sa o deti dôchodkové poistenie, cieľ dôchodkovej reformy by mohol byť naplnený zvýšením tohto mzdového bodu z 0,6 na 1,00 v období čerpania materskej dovolenky.
„Starostlivosť o deti by bola ohodnotená z hľadiska dôchodkového systému ako zamestnanie za priemernú mzdu,“ myslí si Radičová.
To by podľa nej pomohlo aj ženám s nižšími príjmami, ktoré v spoločnosti tvoria až 76% .
Krajniakovi teda radí, aby sa v reforme zameral viac na kombináciu dôchodkov z rôznych pilierov. Mal by opraviť momentálne zle nastavený II. pilier, zároveň rozumne posilniť pilier tretí.
Krajniak: Štát odrádza ľudí od rozhodnutia mať deti
Za reformou si ale stojí minister práce Milan Krajniak. Ten je presvedčený o tom, že rodičovský bonus je jedinou cestou, ako aspoň zmierniť priepastné rozdiely v dôchodkoch pracujúcich žien matiek a nematiek. Ten totiž umožní pracujúcim deťom 2,5 percentami z hrubej mzdy prispieť na dôchodok svojim vlastným rodičom.
Uvádza pri tom aj reálne čísla.
Žena bez detí dnes dostane priemerný dôchodok 712 eur, matka s jedným dieťaťom 665 eur, s dvomi deťmi 632 eur, s tromi 528 eur, vyratúva minister. Dôchodok žien so štvrtým dieťaťom sa v súčasnosti pohybuje len okolo 466 eur, čo je oproti bezdetnej už naozaj veľký rozdiel. Po zavedení tohto bonusu by dôchodok stúpol žene s jedným dieťaťom na výšku 693 eur, s dvomi deťmi na 687 eur, s tromi deťmi 613 eur a žena so štyrmi deťmi 581 eur.
Podľa Krajniak je v súčasnosti výchova detí pre rodičov v podstate demotivujúca. Štát ako keby odkazoval ľuďom, že ak nechcú mať nižší dôchodok, tak deti mať nesmú. Poukazuje pri tom na to, že deti, ktoré títo rodičia vychovajú, následne prispievajú na dôchodky všetkým dôchodcom bez ohľadu na to, či v minulosti deti vychovali, alebo nie.
„Nikomu nevadí a každý považuje za prirodzené, že keď niekto odvádzal viacej do dôchodkového systému, to znamená, zo svojej vyššej mzdy platil vyššie odvody, tak považujeme všetci za logické, že potom je spravodlivé, keď má aj vyšší dôchodok. Ale tí rodičia, ktorí vychovali deti, ktoré odvádzajú odvody do dôchodkového systému, keď budeme my všetci na penzii, tak tí predsa sa tak isto zaslúžili, že tie ich deti, ktoré pracujú, odvádzajú do dôchodkového systému solidárne na dôchodky všetkých peniaze, bez ktorých by sa dôchodkový systém zrútil,“ vysvetlil Krajniak.
Palko: Pri výpočte dôchodku je nutné zohľadniť aj stratené príležitosti
Myšlienku rodičovského bonusu obhajuje aj jej spoluautor, bývalý minister vnútra Vladimír Palko. Ten naliehavosť zavedenia tohto bonusu zdôvodňuje aj diskrimináciou, ktorá vznikla rodičom tým, že sa rozhodli mať deti.
„Rodičia majú pri výchove detí náklady. Jednak tie, čo každý vidí, teda výživa, ošatenie, bývanie, a jednak tie, čo ekonómovia nazývajú nákladmi stratenej príležitosti, teda napríklad, keď sa rozhodnú pre deti, tak sa sú tým brzdení v pracovnej kariére, teda v priemere majú nižšie platy, potom aj nižšie dôchodky. Pritom vychovali deti, ktoré budú pracovať na dôchodky pre všetkých. Preto tí rodičia majú nárok na to, aby ich pracujúce deti najprv trochu uprednostnili ich a majú na to právo aj tie deti,“ zdôrazňuje Palko.
Odborníci a niektorí politici pri rodičovskom bonuse ale argumentujú vysokými nákladmi na jeho zavedenie, Tie by predstavovali sumu približne 650 miliónov eur ročne. Palko v tom až taký problém nevidí. Ak má štát na to, aby odpustil bankám bankový odvod, čím sa sám pripravil o 300 miliónov eur ročne, tak sa peniaze musia nájsť aj pre dôchodcov. Navrhuje aj riešenie.
„Takmer polovica tejto sumy, asi 300 miliónov, je už teraz pokrytá, lebo došlo k úsporám vo výdajoch Sociálnej poisťovne, ktoré nastali v súvislosti s vyššou úmrtnosťou kvôli epidémii Covidu 19. Ďalších zhruba 150 miliónov chce ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny získať zrušením odvodového stropu. Už chýbalo iba asi 200 miliónov, ktoré by sa museli nájsť mimo rezortu práce a sociálnych vecí. A to nie je žiadna strašná suma,“ zdôraznil.
Ako však tvrdí, už je zvyknutý na to, že keď sa niekomu nejaká politická myšlienka nepáči a nechce sa mu argumentovať inak, okamžite vytiahne tému náklady. Predpokladá, že téma rodičovského bonusu ešte spustí medzi politikmi i odborníkmi diskusiu.
„Problém sú tí kritici, ktorí si rodičovský bonus neprajú ako taký, lebo obhajujú nereformovaný prvý pilier alebo pretláčajú II. pilier. Celkovo okolo rodičovského bonusu očakávam ešte tuhý politický zápas,“ dodal na záver Vladimír Palko.