Môj profil 
Predplatné
Nútenú sterilizáciu podstupovali Rómky posledné približne štyri desaťročia, uviedol komisár RE v liste, ktorý má TASR k dispozícii. Sobotka v odpovedi uviedol, že česká vláda podnikla kroky, aby k podobným prípadom nútenej sterilizácie v budúcnosti nedochádzalo.
Muižnieks v liste premiérovi Sobotkovi zo 6. októbra uviedol, že so záujmom sledoval v posledných rokoch snahy Českej republiky poskytnúť odškodnenie Rómkam, ktoré od začiatku 70. rokov minulého storočia podstupovali rozsiahlo zdokumentované nútené sterilizácie. Takéto praktiky porušujú slobodu a dôstojnosť obetí, a preto predstavujú vážne porušenie ľudských práv – na to upozorňuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Smernice Výboru ministrov Rady Európy o odstránení beztrestnosti za vážne porušovanie ľudských práv z roku 2011 pritom hovoria, že štáty nesú osobitnú zodpovednosť voči obetiam. Najmä na základe Smernice XVI. o reparáciách “by štáty mali podniknúť všetky príslušné kroky, aby bol zavedený prístupný a efektívny mechanizmus, ktorý by zaručil, že obete vážneho porušenia ľudských práv dostanú urýchlenú a náležitú kompenzáciu. Môže byť vo forme liečby, odškodného, ospravedlnenia alebo záruk, že sa toto porušenie ľudských práv nebude opakovať”.
Podľa Muižnieksa jeho predchodca v správe o Českej republike z roku 2011 uviedol, že väčšina Rómok, ktoré podstúpili sterilizáciu bez svojho úplného a informovaného súhlasu, bola ponechaná bez akýchkoľvek nástrojov, ktoré by im umožnili získať kompenzáciu za spôsobenú ujmu. Správy expertov naznačujú, že táto situácia dodnes pretrváva.
Česká vláda ešte v novembri 2009 uznala toto vážne porušovanie ľudských práv a vyjadrila nad tým ľútosť, čo bol prvý významný krok správnym smerom, uviedol Muižnieks. Začiatkom tohto roka pripravila vláda ČR nový návrh zákona, na základe ktorého malo ministerstvo zdravotníctva zriadiť nezávislú odbornú komisiu, ktorá mala preskúmať jednotlivé sťažnosti nedobrovoľne sterilizovaných žien a predložiť ministerstvu odporúčania o kompenzáciách. Medzi kompenzáciami sa spomínalo oficiálne ospravedlnenie, odškodné a bezplatná liečba alebo zákrok umelým oplodnením. Kompenzácie by platili tri roky, počas ktorých by sa o ne mohli postihnuté ženy prihlásiť. Podľa Muižnieksa by takáto legislatíva v prípade prijatia poskytla síce oneskorené, ale adekvátne zadosťučinenie rómskym obetiam nútenej sterilizácie.
Muižnieks však na záver listu vyjadril hlbokú ľútosť, že česká vláda sa rozhodla nepokračovať v prijímaní uvedeného zákona.
V liste preto požiadal premiéra Sobotku, aby mu poskytol ďalšie informácie o postoji vlády k plánovanej legislatíve, a zároveň ho vyzval, aby od jej prijímania neodstupoval.
Sobotka v odpovedi na Muižnieksov list napísal, že protiprávne sterilizované osoby sa mohli obrátiť na súd so žalobou o náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy. Táto náhrada môže mať formu nepeňažnú, napríklad ospravedlnenie, či peňažnú. Tá však podlieha premlčacej lehote.
Premiér v odpovedi dodal, že vláda sa po veľmi dôkladnom zvážení všetkých okolnosti nakoniec rozhodla nezaviesť špeciálny odškodňovací mechanizmus. Vzala pritom do úvahy, že posudzovanie jednotlivých prípadov často z dávnej minulosti by bolo náročné a problematické aj vzhľadom na možné nezachovanie zdravotníckej dokumentácie či iných podkladov. Cestou pre odškodnenie obetí protiprávnych sterilizácií teda zostáva súdna žaloba. Niektoré obete svoje nároky úspešne uplatnili, čo dokazuje, že možnosť súdnej ochrany v praxi je účinná, napísal Sobotka.
V odpovedi tiež uviedol, že vláda podnikla kroky, aby k podobným prípadom nútenej sterilizácie v budúcnosti nedochádzalo – prijala právnu úpravu, ktorá zaručuje, že sterilizácie sa uskutočňujú len so slobodným a informovaným súhlasom pacienta. Ten má všetky relevantné informácie. Lehota medzi poskytnutím informácií a uskutočnením zákroku v dĺžke 7-14 dní poskytuje dostatočný čas na jeho zváženie. Právne záruky boli posilnené tak, aby sa už neopakovali chyby z minulosti, napísal český premiér.
.JPG)
.jpg)
