Marcový kongres strany rozhodne, či povedie stranu aj ďalšie funkčné obdobie. On sám si verí, nie je si totiž vedomý žiadnej konkrétnej chyby, ktorá by ho na post šéfa SaS diskvalifikovala. Napriek tomu, že mu nevyšla prognóza, je stále presvedčený, že Grécko nemá s eurom šancu. Líder SaS Richard Sulík v bilančnom rozhovore pre TASR vyhlásil, že dobrým prezidentom SR by bol Radoslav Procházka.

– Je to váš posledný bilančný rozhovor v pozícii predsedu SaS?

Som presvedčený, že nie.

– Na súboj o lídra vás vyzval Jozef Kollár. Bol by to dobrý šéf SaS?

S Jozefom spolupracujem veľa rokov, v strane je od jej vzniku. Do tímu som ho zavolal ako odborníka na verejné rozpočty, dobre sa mi s ním spolupracuje. Byť ale lídrom, znamená vedieť osloviť voličov a ja mám tú obavu, že Jozef Kollár, ktorý je vnímaný ako nevýrazný politik, čo nehovorím ja, ale politológovia a komentátori, môže stiahnuť stranu pod päť percent a v roku 2016 sa nemusí dostať do parlamentu. V slovenskej politike sa treba vedieť vyhraniť, treba vedieť jasne povedať, čo áno a čo nie a treba sa vedieť niekedy aj ostrejšie vyjadriť. Keď sa chcete presadiť, nedá sa byť so všetkými zadobre. Ja mám práve túto obavu.

– Myslíte tým, že nemá ťah na bránku ako vy?

Neviem, či to je priamo ťah na bránku, ale to, že je nevýrazný politik, to je skrátka holý fakt. Je tu veľké riziko, že SaS nebude v parlamente. Druhý problém je, že Jozef zatiaľ nepovedal, čo chce robiť inak. Akurát povedal, že to, čo bolo vytvorené počas môjho vedenia, že to je dobré a meniť to nechce.

– Niečo chce ale zrejme robiť inak, lebo tvrdí, že preferencie SaS v súčasnosti stagnujú, potenciál strany je väčší, ale nevyužíva sa dostatočne. Označil tiež za utópiu, že by sa s vami podaril dvojciferný volebný výsledok. Mrzí vás takáto nedôvera z jeho strany?

Je to jeho legitímny názor. Môj názor je taký, že utópia to bude akurát s ním. Je pekné snívať o takom či onakom výsledku, sľubovať dokážu všetci. Problém je dokázať to a ja môžem poukázať na to, že pod mojím vedením sa SaS dostala do parlamentu dvakrát.

– Zjavne si to ale nemyslí len Jozef Kollár. Väčšina z oslovených predstaviteľov SaS, ktorí boli pre médiá ochotní pomenovať svojho favorita, preferuje Kollára. Ako sa vám to počúva?

Ja s tým problém nemám. Ja som nikdy nečakal, že z 300 členov SaS bude 300 za mnou. Je to úplne legitímne. Ale aj títo ľudia sa niekde v kútiku duše budú musieť zamyslieť nad tým, aký je plán B. Čo spravíme, keď v roku 2016 s Jozefom Kollárom, nevýrazným politikom na čele, nebudeme v parlamente. Čo potom? Túto otázku si musí položiť každý jeden člen bez ohľadu na to, komu doteraz podporu vyjadril.

– S Richardom Sulíkom SaS v parlamente stopercentne bude?

Minimálne som dvakrát po sebe preukázal, že bude. Po druhé, strana je dnes slušne stabilizovaná na siedmich až ôsmich percentách a máme na čom stavať. Máme perspektívu, treba v tom len pokračovať.

– Koncom apríla ste získali na kongrese dôveru troch štvrtín delegátov. Čo sa odvtedy zmenilo?

Už aj vtedy mi štvrtina prítomných dôveru nedala a nevieme, ako by hlasovali všetci tí, ktorí prítomní neboli. Až 16. marca na kongrese budeme vedieť, či sa vôbec niečo zmenilo.

– Martin Poliačik po kauze Sasanka povedal, že dúfa, že ste si udelili žltú kartu. Teraz vám viacerí chcú udeliť červenú kartu. Faulovali ste?

Práveže nie. Nie som si toho vedomý. Ja som si ten kalich horkosti vypil úplne do dna a tá téma je pre mňa uzavretá. Mňa to škrie úplne najviac, bola to chyba, nemalo sa to stať, ale je to pre mňa uzavreté. Už som za to pykal, sypal si popol na hlavu a úprimne som to priznal ako chybu.

– V októbri ste sa ocitli na čele rebríčka politikov, ktorí spôsobujú najviac problémov a najviac kazia úroveň politiky na Slovensku. Mohlo to zavážiť?

Toto je pseudoargument, ktorý nehovorí o ničom. Oveľa dôležitejšie je, koľko voličov SaS si myslí, že som nedôveryhodný politik. Lebo keď si 70 alebo 80 percent voličov Smeru myslí, že som nedôveryhodný politik, tak to mi je ďaleko prijateľnejšie, ako by ma títo voliči mali ako obľúbeného. To by som sa nad sebou zamyslel. Ja tu nie som preto, aby som sa všetkým páčil a už vonkoncom nie, aby som sa páčil voličom všetkých strán. Keď sa pozrieme na to, koľko voličov SaS si to o mne myslí, tak to je 0,0 percent.

– Kedy sa to teda zlomilo, ktorý váš krok bol ten, keď sa to v SaS zlomilo a hovorí sa o vašej výmene?

No to je otázka na môjho vyzývateľa, že kedy sa rozhodol.

– Vy si nie ste vedomý nejakej chyby, kvôli ktorej toto vzniklo?

Nie som si vedomý nejakej konkrétnej udalosti.

– Neurobili ste z SaS príliš tvrdú pravicovú stranu?

My sme liberálna strana a pre nás je sloboda najvyššia hodnota. Za túto slobodu bojujeme a robíme to poctivo. Neotáčame v zásadných veciach a hodnoty sú nám prednejšie ako naše stoličky. Toto zrejme nie je na slovenské pomery bežné, ale to pre mňa nie je dôvod to meniť.

– Uvedomujete si, že ako šéf liberálov ste svojím spôsobom dostali do parlamentu zrejme najkonzervatívnejších poslancov, akých sme tu kedy mali? Čím vás Igor Matovič presvedčil, že je liberál?

My sme síce zobrali Igora Matoviča na kandidátku, no on mal namierené do politiky a keby sa tam nedostal s nami, tak by sa tam dostal inak alebo neskôr. Rok a pol neskôr mu sadli na lep iní harcovníci, ako Zajac, Korda, Palko… My sme netušili, kto to je, akurát sme vychádzali z toho, čo nám povedal.

– Presvedčil vás, že je liberál, alebo si miesto na kandidátke kúpil?

Nie, nekúpil si to miesto, dohodli sme sa v čase, keď nebolo isté, či sa SaS dostane cez päť percent. Vedieť, aký bude ďalší vývoj, Igora Matoviča na kandidátku nezoberieme.

– Dnes kritizujete takmer každý krok vlády Roberta Fica, ktorá podľa vás škodí tejto krajine. Pred tým, ako padla vaša vláda, vás koaliční partneri upozorňovali na to, že otvárate dvere Smeru. V konečnom dôsledku ste euroval nezastavili a návrat k moci sa pravici nepodaril. Bolo to dobré rozhodnutie?

Dvere Smeru otvorila Iveta Radičová tým, že spojila hlasovanie. Podstatné je, že na spájanie hlasovaní nebol žiaden dôvod. Boli to len intrigy Mikuláša Dzurindu a slabosť Ivety Radičovej, že k tomu došlo. V roku 2005 sa hlasovalo o európskej ústave, čo je dôležitejší dokument, ako navýšenie eurovalu. Vtedy KDH povedalo, že za to hlasovať nebude. Padla vláda? Bolo hlasovanie o dôvere? Nebolo, fungovalo sa ďalej. Teraz sa mohlo rovnako.

– Vy ale hovoríte o dvoch škodách, jednu mal podľa vás spôsobiť euroval, druhú prípadný nástup Smeru k moci. Vy ste svojím konaním nezastavili ani jedno.

Robert Fico bol zvolený vyše miliónom ľudí preto, lebo ich oklamal, keď im sľúbil istoty…

– Voľby boli až neskôr…

… ale keby povedal pravdu, zďaleka toľko hlasov nedostane. Ja nemôžem byť zodpovedný za všetko, čo sa v tejto krajine deje, ja môžem byť zodpovedný za svoje vlastné konanie. Pol roka sme ja aj moji kolegovia vraveli, že je jednoducho v rozpore s mojím svedomím, aby som podporil takú hroznú vec, ako je navýšenie eurovalu. Celý vývoj, ktorý odvtedy bol, nám dal za pravdu. Deje sa to, čo sme predpokladali a stojí nás to ďalšie a ďalšie peniaze.

– Čo ste teda v októbri 2011 svojím hlasovaním získali?

Nie vždy svojím konaním získate priamo. Je preto dôležité mať hodnoty a zásady, na ktorých vaše konanie spočíva. To, že ostatní otočili v zásadnej veci, to nie je môj problém. Pripomínam, že prvú pôžičku Grécku sme odmietli všetci spoločne v koalícii, navýšenie eurovalu bolo vlastne o druhej pôžičke Grécku a tam už ostatní otočili.

– Vaša prognóza, že Grécko do konca roku 2012 vystúpi z eurozóny a že s eurom nemá šancu, vám nevyšla. Nemohli ste sa mýliť aj pri eurovale?

Grécko s eurom nemá šancu, to je holý fakt. Ich dlh prudko rastie, nezamestnanosť majú druhú najvyššiu na svete. To sú indikátory toho, že sa im darí? Grécka ekonomika ide dolu vodou. Dnes, po troch rokoch zachraňovania, je grécka priemyselná produkcia na úrovni 70-tych rokov. Naďalej teda tvrdím, že Grécko s eurom nemá najmenšiu šancu. Ten môj odhad, že do konca roka opustia eurozónu, tak bolo to na spadnutie, len potom sa zrejme niekto niekedy s niekým opäť raz pod vplyvom veľkého deficitu demokracie dohodol, že ich budeme zachraňovať a Grécko pustené nebude. Ale tí, ktorí rozhodujú denne v EÚ, sa nemôžu natrvalo tváriť, že ekonomické zákony neplatia.

– Takže váš nový aktualizovaný decembrový odhad znie?

Predpokladám, že to bude do konca budúceho roka. Vy môžete klinicky mŕtveho človeka na prístrojoch držať koľko chcete, je to len vaše rozhodnutie, aj keď to nedáva žiaden zmysel.

– Stále si myslíte, že snahy o záchranu Grécka sú kolektívne šialenstvo?

Áno, lebo v skutočnosti sa Grécko vôbec nezachraňuje, ale zachraňujú sa jeho veritelia. Zároveň, toto zachraňovanie a násilné udržiavanie v eurozóne likviduje grécku ekonomiku.

– Môžeme sa dočkať vášho vyjadrenia, že toto už nie, poďme z tohto európskeho spoločenstva preč?

Keby malo Slovensko teraz vystúpiť z eurozóny, bolo by to chybou, ale zároveň treba mať pripravený plán B. Musíme vedieť, ako ďalej, keď sa niečo udeje. Dúfam, že zodpovední ľudia na ministerstve financií a v Národnej banke Slovenska majú aspoň hmlistú predstavu, čo budú robiť, keď sa niečo udeje. To niečo môže byť, že Nemecko, Holandsko a Rakúsko spoločne z eurozóny vystúpia. Čo my potom môžeme urobiť? Ostaneme v tom zvyšku? Tých alternatív je viacero a je dôležité byť na to pripravený. Môže dôjsť deň, keď vystúpenie z eurozóny bude to najlepšie riešenie.

– Aj vzhľadom na vašu frekvenciu vyjadrení k politike EÚ zaznel v SaS návrh, aby ste sa stali lídrom kandidátky SaS do europarlamentu, kým Jozef Kollár by sa stal predsedom strany. Prečo to odmietate?

Ponuky v SaS dáva predseda a po druhé, ja idem kandidovať na predsedu strany. Tomuto cieľu podradím všetko ostatné. Týmto som vám už jasne odpovedal.

– A v prípade vášho neúspechu?

Nemám dôvod rozmýšľať nad tým, že to nevyjde. Idem našim členom vysvetliť, že zvolením Jozefa Kollára vážne ohrozia šance SaS na vstup do parlamentu v roku 2016. Keď sa s tým členovia stotožnia, tak budem zvolený.

– Po tom, ako vybuchla Gorila, povedali ste, že je to najväčšia kauza od čias Vladimíra Mečiara. Aká je slovenská politika po Gorile?

Horšia. Opäť sa vracia všadeprítomné rozkrádanie. Začína to trikrát drahšími koľajnicami, cez dvadsaťdvamiliónový prehratý spor, 400 miliónov má ísť údajne na ZP Dôvera…. Morálka na Slovensku nebola nejako príliš vysoká, ale upadá a všadeprítomné rozkrádanie sa rozmáha. Robert Fico nemá situáciu pod kontrolou, lebo si tam každý robí, čo chce. Navyše nemá ani najmenšiu predstavu, čo ďalej s krajinou. Vypýtal si mandát a teraz nevie, čo s ním. Prešľapuje na mieste, nemá žiadnu víziu.

– Pomohlo by vyšetrenie Gorily?

Určite. Pomohlo by aj vymenovanie Jozefa Čentéša.

– Máme dnes na Slovensku funkčnú a zdravú opozíciu?

Niektoré strany v opozícii sú viac, iné menej aktívne, ale nemyslím si, že funkčná opozícia je len vtedy, keď sa všetci zbúchajú na kopu a nebudete ich vedieť rozlíšiť. Mantra, že opozícia musí byť jednotná, je chybná. Jednotná musí byť koalícia, ale dovtedy nech každá strana presviedča svojich voličov sama. Kolegovia sa zlúčili do Ľudovej platformy, ok, nech sú spolu. My sme liberálna strana s vlastnými hodnotami, s vlastným programom, držíme sa toho aj za cenu našich stoličiek. My budeme presviedčať našich voličov naším programom, nie programom niekoho iného.

– Z roztrieštenej opozície však nejde voči vláde taký strach a rešpekt, ako z mohutnejšieho zoskupenia. Vy máte pocit, že premiér Fico opozíciu rešpektuje a obáva sa vašej kritiky?

Nemám, na druhej strane on sa aj konfliktom alebo priamemu porovnaniu vyhýba. On má napríklad strach ísť so mnou do diskusie. Tak keď sa bojí so mnou diskutovať a ide len s takými, ktorých sa nebojí, tak sa mu ľahko machruje.

– Môže zoskupenie Ľudová platforma vývoju na pravej strane spektra pomôcť?

Je to ich vec. My s nimi komunikujeme.

– Čítali ste ich memorandum?

Áno. Je to také – chceme svetový mier. No, kto by nechcel. Oveľa ťažšie je napísať reálne, pochopiteľne a uchopiteľne, aká je dnešná pozícia, čo sú východiská, aké sú trendy a čo musíme robiť. Toto zatiaľ spravila iba SaS vo svojej „Vízii pre Slovensko do roku 2020“.

– Pavol Frešo povedal, že bude rád, ak memorandum podpíše čo najviac politikov. Nechystáte sa?

To neublíži, neuškodí. Takých papierov už bolo podpísaných. Keby na tom mala stroskotať budúcnosť Slovenska, tak ja to podpíšem.

– Naozaj si myslíte, že dnešná opozícia dokáže v roku 2016 nahradiť Smer, ponúknuť alternatívu a vládnuť?

My sme už niečo také vypracovali…

– …ale zase sami…

… to neznamená, že sa s tým niekto nemôže stotožniť. Navyše ešte sú tri roky času, na opozičnom spektre bude ešte chvíľu prebiehať kryštalizácia, bude sa rozhodovať, kto, čo, ako. Netreba to siliť.

– Budú voľby do VÚC prvou šancou pravice ukázať, že dokáže spolupracovať?

Áno. Určite budú. My máme záujem o takúto spoluprácu, naši ľudia rokujú, uvidíme ako to dopadne.

– Na čelo BSK ste pripustili Daniela Krajcera alebo Ľubomíra Galka. Je to dnes už jasnejšie?

Tu v Bratislave máme hneď dvoch schopných kandidátov. Je to vec dohody, my máme záujem o celoopozičnú dohodu. Kým ale nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.

– Stále majú konzervatívne strany s dohodou na spoločnom kandidátovi na prezidenta problém?

Myslím si, že áno, ja som s nimi prestal hľadať, lebo si myslím, že to skôr dohodnú oni.

– Kde to viazne?

Ja netuším. Je to otázka na nich.

– Čo Pavol Hrušovský?

Kandidát musí byť akceptovateľný aj pre liberálneho voliča. A to Pavol Hrušovský nie je.

– U vás sa najskôr objavil Andrej Kiska, neskôr ste vy osobne načrtli Radoslava Procházku…

Ja si viem predstaviť niekoľko dobrých mien, ktoré majú šancu zvíťaziť proti Robertovi Ficovi, ale väčšie šance budú mať vtedy, ak bude dohoda celej opozície. Áno, povedal som nejaké mená, veď to nie je zakázané, ale nevyzerá to tak, že sa oni dokážu na čomkoľvek dohodnúť.

– Akú odozvu vyvolal Radoslav Procházka?

Ja som na nejakom stretnutí s opozičnými lídrami spomenul meno Radoslava Procházku a nejakou indiskréciou sa to dostalo do médií. Ja som ho ale nenavrhol ako kandidáta SaS. Niektorým sa to pozdávalo viac, niektorým menej.

– Prečo by bol podľa vás Radoslav Procházka dobrý prezident?

Myslím si, že je to človek na jednej strane konzervatívny, na druhej strane je prijateľný pre liberálneho voliča. Dokáže osloviť oveľa širšie spektrum, ako keď je len vyhranený na určitý segment voličov. Mne osobne sa tiež páči, že je mladý, smelý, má zdravú drzosť, preto som jeho meno spomenul.

 – Vaše dve kritériá na prezidenta sú známe – nesmie to byť človek s minulosťou v KSČ a spolupracovník ŠtB. Čo ďalej?

Po tom, čo Slovensko 20 rokov od svojho vzniku má ešte stále komunistického prezidenta, si myslím, že už toto kritérium je náročné. Mať opäť komunistického prezidenta by nebolo dobré. Myslím si, že s kritériami to netreba preháňať, lebo ak si ich každá strana dá veľa, môže sa stať, že prienik bude nulový. Naším ďalším kritériom tiež je, že musí byť prijateľný pre liberálneho voliča.

– V parlamente sa SaS nedarí obsadiť post šéfa NKÚ. Kde vidíte zmysel to ďalej skúšať?

Nech sa Robert Fico vyfarbí. Najprv je tu dohoda, že NKÚ obsadí opozícia, tá sa napriek očakávaniam Smeru dohodne na jednom mene a Ficovi poslanci nezahlasujú. Hrá tu nejakú úbohú hru na mačku a myš. Je to smiešne a trápne. V takýchto veciach sa vyžíva namiesto toho, aby robil kroky, ktoré posunú Slovensko vpred. My tu šesť rokov prešľapujeme na mieste v dôležitých veciach.

– Nazývate to trápnou hrou, ale vy ju hráte. Prečo?

Keď raz má opozícia nárok na šéfa NKÚ, prečo by ju nemala využiť?

– To znamená, že veríte, že v konečnom dôsledku bude niekto z opozície zvolený.

Áno, robíme to s tým cieľom, aby zvolený bol.

– Pôjde pán Klimeš do voľby ešte raz?

Musím sa poradiť s kolegami.

– Pred voľbami ste povedali, že Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda by mali nadobro odísť z politiky. Zatiaľ v nej sú. Aké máte vzťahy?

Nijaké.

– Po tom, ako sa prevalili vaše stretnutia s Mariánom Kočnerom, ste povedali, že to bola chyba a že ste sa poučili. S kým dnes riešite politické dianie a veci v pozadí?

Bavím sa s veľa ľuďmi.

– Aký bol rok 2012 pre SaS?

Turbulentný a v druhej časti stabilizačný, naše preferencie sa ustálili. Tie čísla netreba príliš preceňovať, ale predsa len, je na čom začať stavať.

– Váš volebný výsledok z marca nebol dobrý. Čo chcete ako predseda robiť inak?

Pred voľbami tu bol kobercový nálet na SaS. Najprv sme boli osočovaní a napádaní za pád vlády…

– … z toho vás celkom vynechať nešlo…

… ja ale odmietam, aby sme boli na vine len preto, že sme v zásadnej veci neotočili. Bolo to primitívne vydieranie. Neskôr došla kauza odpočúvanie, potom Gorila a na začiatku sa hovorilo, že aj my s tým niečo máme…

– …spis ste mali a nevyšli ste s ním von.

Nikto s ním nevyšiel von. Mali ho pomaly všetci. My sme s ním nevyšli von z rovnakých obáv, že budú nasledovať súdne žaloby. Potom išla Sasanka. Ustáli sme tých 5,9 percenta a odvtedy sa strana stabilizovala. Ja teda nemám dôvod neveriť, že ten výsledok bude citeľne lepší ako v roku 2012.

– Máte pocit, že je vás z opozície počuť? Hladinu ste rozčerili debatou o registrovaných partnerstvách a dobrovoľných sterilizáciách, inak SaS príliš aktívna nebola.

To si nemyslím. My sme mali desiatky vystúpení v parlamente, najmä k rovnej dani, rozpočtu a trvalému eurovalu. V NR SR je SaS najaktívnejšia strana. A čo sa týka médií, posledné dva týždne som bol v diskusiách dvakrát, predtým som nebol vyše pol roka. Sme pozývaní menej. To nemá byť sťažnosť, ale takýto je obraz. Najschodnejšiu cestu vidím v tom, aby sme pokračovali, v čom sme začali.

– Stranícke predsavzatie do roku 2013?

Obhájiť pozíciu predsedu strany 16. marca. SaS želám vyššie preferencie a slušný úspech vo voľbách do VÚC.