Quo vadis, Nemecko?

Berlín 23. novembra 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Michael Sohn,Giannis Papanikos)

Túto otázku si dnes kladú nie len Nemci, ale aj celá Európa a dokonca je predmetom záujmu aj v globálnom meradle. A nie je sa čomu čudovať, nakoľko to sú práve Nemci pod vedením ich kancelárky, ktorí svojvoľne, bezprecedentne a bez konzultácie európskych partnerov zrušili platnosť vlastných zákonov a európskych dohôd.

Ako keby nestačilo pozvanie celého moslimského sveta, ktoré rozpútalo emigrantskú prílivovú vlnu cunami, nemecká kancelárka túto jej iracionálnu výpoveď denne upevňuje jej tvrdením „wir schaffen das“, čo v preklade znamená, „my to zvládneme”. Tento otrepaný slogan už väčšina Nemcov nemôže ani počuť, nakoľko realita je úplne iná. Popularita Merkelovej, ktorá si svojim počínaním vyslúžila prívlastky ako „matka všetkých islamistov“, alebo svojím svojvoľným rozhodovaním ako „cisárovná“, výrazne klesá a padla už pod hranicu 50%. Spolu s ňou sa vezie cestou nadol aj jej politická a vládnuca strana CDU. Na druhej strane rastú závratnou rýchlosťou preferencie pravicových strán ako AfD.

Počet odporcov Merkelovej aj vo vlastnej strane a jej frakcii neustále pribúda, čo však onou političkou ani nepohne a reálnu situáciu absolútne neguje. Jej počínanie mi pripomína hypnotizovanú myš, ktorá sa díva hadovi do očí a nie je schopná pohybu. Nemieni v žiadnom prípade revidovať svoj názor, aj keď to vedie ku katastrofe Nemecka a negatívne to ovplyvňuje aj EÚ a môže to viesť až k rozpadu únie. Nemecko si predefinovalo azylové zákony a teraz sa ich snaží nanútiť aj ostatným krajinám EÚ vrátane prerozdelenia nezvládnuteľného množstva ilegálnych emigrantov, ktorí nasledujú pozvanie Merkelovej do Nemecka. Za týmto účelom zneužíva aj svoju silnú pozíciu v EÚ a prostredníctvom jej orgánov vyvíja nátlak na tzv. nesolidárne krajiny. Hoci Nemecko a najvyššie orgány EÚ používajú pojem solidarita, v skutočnosti ide o hrubý nátlak, diktát a vydieranie finančnými prostriedkami EÚ, aj keď takúto realizáciu legislatíva EÚ neumožňuje. Na základe takýchto už až zúfalých reakcií je možné posúdiť stav situácie, konfúziu konania a bezmocnosť niektorých aktérov politického diania.

Svojím nezodpovedným konaním sa Nemecko dostáva čoraz viacej do izolácie v EÚ, a to nie len v krajinách V4

Pozrime sa bližšie na jediný imperatív konania Merkelovej, ktorý spočíva výlučne na báze „wir schaffen das“. Merkelová v poslednom období cestuje po Nemecku a objasňuje svoju politiku v besedách s obyvateľmi. Hneď na začiatku treba konštatovať, že tu ide o publikum, ktoré bolo vopred vybrané a vyvolené, čiže v žiadnom prípade nemôže vyjadrovať názory a mienku nemeckého národa.

V týchto zrežírovaných debatách som doteraz nepostrehol ani jeden konkrétny prvok realistickej politiky a riešenia imigrantskej krízy, okrem permanentného odmietania obmedzenia prílivu imigrantov a ochrany hraníc. Štát, ktorý sa vzdá účinnej ochrany hraníc a tým ochrany vlastného teritória, prestáva byť štátom. Celé podujatie prebieha pod zdvihnutým morálnym prstom Nemecka, ktorý poukazuje na Nemecko ako vysoko morálne, ktoré eticky správne koná na jednej strane, a na deficit morálneho konania v ostatných krajinách EÚ, najmä V4.

Takýto morálny imperializmus nachádza silnú podporu v mediálnej oblasti, ktorá nám permanentne prezentuje len „vhodné“ informácie. Samozrejme, že by mala byť aj morálka súčasťou politického konania a rozhodovania, ale nie jedinou. Problematické je aj to, keď sa niekto oháňa morálnymi hodnotami navonok a nemá poriadok u seba. Pozri napr. aféry VW, MS vo futbale, nekalé konanie bankového sektora, vývoz zbraní do konfliktných oblastí atď. atď.

Svojím nezodpovedným konaním sa Nemecko dostáva čoraz viacej do izolácie v EÚ, a to nie len v krajinéch V4, ale aj u členov „starej“ EÚ, ako sú Francúzsko a GB. Nikto zo štátov EÚ nie je ochotný znášať následky nepochopiteľnej a diktátorskej imigrantskej politiky Merkelovej. To sa manifestuje napr. aj vo fakte, že z tých 160 000 imigrantov, ktorých prerozdelenie bolo násilne rozhodnuté prednedávnom, bolo doteraz premiestnených len niečo cez 100.

Švédsko medzičasom pod prílivom imigrantov skolabovalo. Táto krajina, známa svojou benevolentnou politikou voči imigrantom, mení svoje stanovisko a vyzvala EÚ na odobranie 54 000 imigrantov, nakoľko situáciu nezvláda. Tiež vyzýva imigrantov, aby zostali v Nemecku, resp. sa tam vrátili.

GB, Írsko a Dánsko si vyrokovali s EÚ výnimky a prijímať imigrantov nemusia. A koniec koncov, kde bola európska solidarita Nemecka, ktorú teraz tak vehementne požaduje, zopár rokov dozadu, keď s problémom imigrantov bojovalo len Taliansko a Grécko? Nemecko sa tvárilo, ako keby sa ho to netýkalo.

Príval imigrantov nevyrieši Nemecko ani sprísnením azylových kritérií a oznámenou prísnou repatriáciou cudzincov, ktorým bola žiadosť o azyl zamietnutá, resp. nemajú nárok na trvalý pobyt v Nemecku. Otázna je realizácia tohto úmyslu už len z toho dôvodu, že nikto nevie, koľko a akých imigrantov sa v krajine nachádza, nakoľko sa veľká časť z nich registrácii úspešne vyhýba.

Nemecký minister hospodárstva a šéf sociálnych demokratov Gabriel odhaduje počet takýchto „stratených“ na 40% z celkového počtu. Niektoré zdroje hovoria o 300-400 tisíc, o ktorých nikto nevie, kde sa nachádzajú. Teda otázka, ako ich vrátiť, keď sa nevie, kde sú, je určite oprávnená. No a k nim pribúda ešte časť z doteraz registrovaných 850 000 patriacich do skupiny s neuznaným právom pobytu. Človek nemusí byť ani špecialistom na logistiku, aby mu bolo jasné, že je to nezvládnuteľné a ide len o upokojujúcu tabletku pre nemecké obyvateľstvo. Okrem logistiky bude brániť repatriácii aj fakt, že niektoré krajiny odmietajú vziať svojich občanov naspäť, ako to robí momentálne Pakistan.

Veľké množstvo cudzincov jednoducho svoje papiere zahodí, aby sa nedalo identifikovať ich pôvodnú krajinu. A keď už niekto dostane rozhodnutie o povinnosti opustiť Nemecko, tak má ešte skoro nekonečné právne možnosti tento proces úspešne bojkotovať, resp. stratiť sa do ilegality. Tiež je celkom reálne, že sa v budúcnosti budú brániť repatriácii nie len uvedenými prostriedkami.

A ešte niekoľko slov k optimistickému pohľadu Nemecka na integráciu ilegálnych emigrantov. Mne nie je absolútne jasné, odkiaľ Nemci ten optimizmus berú, a to hovorím z vlastných skúseností, nakoľko som 28 rokov v Nemecku žil. Nie je potrebné ani ísť do predmestí francúzskych alebo anglických miest, aby sme zistili, že integrácia zlyhala a zlyháva na plnej čiare. Aj v samotnom Nemecku existujú už tzv. No go Areas.

Starostovia nemeckých miest a obcí opisujú zúfalú situáciu

Nemecko nebolo schopné integrovať ani prisťahovalcov tej prvej skupiny, ktorým hovorí Gastarbeiter. Odkiaľ teda to presvedčenie, že oni to zvládnu a v miliónovom meradle, napriek iným, ktorí to nezvládajú? Ide o ilúziu a zatváranie očí pred očividným. Je to ako pískanie si v tmavom lese. Na to, aby integrácia bola úspešná, je potrebná vôľa všetkých zúčastnených a takisto kompatibilita kultúry, náboženstva, výchovy, vzdelania, morálnych hodnôt a radu ďalších determinujúcich faktorov. V neposlednom rade aj finančných možností krajiny.

Podľa čísiel, ktoré bežne kolujú v nemeckých médiách, príde tento rok do krajiny 1,5 milióna ilegálnych imigrantov, pričom finančné náklady štátu na jedného dosahujú hranicu 13 000 EUR. Je to veľmi jednoduchá matematika zrátať si, koľko to bude nemecký štát za rok stáť. Ide tu o závratných 19,5 miliard EUR. S príchodom ďalších a rodinných príslušníkov bude táto suma exponenciálne rásť. V prípade neobmedzenia prílivu imigrantov môžu tieto náklady dosiahnuť úroveň, ktorá bude likvidačná pre štátny rozpočet hoci aj ekonomicky tak silnej krajiny, ako je Nemecko.

No nemecká vláda má zrejme inú matematiku, nakoľko stále tvrdí, že to zvládne aj bez navršovania rozpočtu, bez zvyšovania daní a odvodov. Samozrejme, že takýto vývoj povedie nútene aj k sociálnym nepokojom v krajine, ktoré sa už začínajú prejavovať formou demonštrácií, podpaľovania domovov pre azylantov a fyzických útokov na cudzincov.

Už teraz registrovaný rast kriminality v okolí táborov s imigrantmi situáciu určite neupokojí. Nálada nemeckého obyvateľstva sa pod vplyvom dopadov utečeneckej politiky Merkelovej na jednotlivca mení. Je pochopiteľné, že keď do malého útulného mestečka v Dolnom Sasku s 4000 obyvateľmi príde 3500 emigrantov, tak to situáciu signifikantne ovplyvni.

Starostovia nemeckých miest a obcí opisujú zúfalú situáciu v ich komúnach a žiadajú od vlády riešenia a krízové opatrenia. Ako odpoveď sa im od Merkelovej dostáva: „Wir schaffen das“. Zúfalstvo jedného politika z Merkelovej strany CDU z vývoja emigrácie ho doviedlo až ku takej absurdnej požiadavke, aby boli zavedené povinné práce pre nemeckých mladistvých za účelom vylepšenia situácie pre imigrantov, nakoľko komúny to už nezvládajú.

Dúfam, že jedného dňa nedopadneme aj my tak ako Nemecko. Je mi veľmi smutno z toho, ako táto krajina, ktorá mi bola dlhé roky domovom a poskytla mi možnosti a podporu počas môjho tamojšieho života, podniká na príkaz jednej jedinej političky štátny suicid.

Jedno je jasné. S Merkelovou je Nemecko odsúdené na zánik a Európska Únia na rozpad. Otrasné je, že nikto z vedúcej politickej garnitúry, si nedovolí cisárovnej oponovať. Česť výnimke bavorského predsedu vlády Seehofera, ktorého právomoci a možnosti, žiaľ, neumožňujú zvrátiť prepad do priepasti.

Našu vládu a našich politikov vyzývam, aby si naďalej udržali ich zodpovednú líniu v utečeneckej politike, nedali sa zastrašiť a odolali enormným tlakom na tzv. solidaritu, ktorá by nám priniesla tie isté nevyriešitelné problémy, v ktorých sa topí Nemecko. Imigrantská invázia otriasa základmi našej spoločnosti a kultúry. Je mimoriadne dôležité brániť sa európskemu diktátu spoločne a v rámci V4-ky, aby nedošlo k postupnému rozkladu našich jednotlivých krajín, našej kultúry, demokracie a spôsobu nášho života.

Dipl. geogr. Vilibald Kicin