Moskva 10. februára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR)
Vladimir Putin zdôraznil význam efektívnej práce ministerstva zahraničných vecí, veľvyslanectiev, konzulátov a ďalších zastupiteľských úradov
Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že Rusko bude aj naďalej viesť nezávislú zahraničnú politiku, a to aj napriek tlakom v “dnešnej zložitej medzinárodnej situácii”.
V posolstve adresovanom ruským diplomatom pri príležitosti ich profesionálneho sviatku Putin zdôraznil význam efektívnej práce ministerstva zahraničných vecí, veľvyslanectiev, konzulátov a ďalších zastupiteľských úradov.
Ich práca “je zárukou, že Ruská federácia, bez ohľadu na to, akému veľkému tlaku je vystavená, bude aj naďalej pokračovať v nezávislej zahraničnej politike”, zodpovedajúcej základným záujmom ruského národa a celosvetovej bezpečnosti a stability.
Putin podľa agentúry TASS upozornil, že ruskí diplomati majú teraz pred sebou závažné úlohy: napríklad posilnenie eurázijskej ekonomickej spolupráce, či rozvoj vzťahov s partnermi z rôznych kontinentov.
Ruský prezident ocenil, že ruská diplomacia “obratne a dôsledne obhajovala národné záujmy a významne prispievala k posilneniu postavenia krajiny” vo svete.
“Naši diplomati sa vždy vyznačovali vlastenectvom, kompetentnosťou a spoľahlivým plnením povinností,” uviedol Putin, ktorý vyjadril presvedčenie, že ruská diplomacia bude aj naďalej pracovať v duchu svojej “slávnej tradície” a “s plným nasadením v prospech vlasti”.
Rusko je pod silným tlakom západných spojencov od začiatku krízy na Ukrajine, ktorú podľa Moskvy spustila zmena tamojších mocenských pomerov, keď bol po mohutných a krvavých protivládnych protestoch funkcie prezidenta zbavený jej spojenec Viktor Janukovyč.
Následne došlo k ďalšej eskalácii napätia vo vzťahoch medzi Kyjevom a Moskvou, keď sa Krymský polostrov – dovtedy patriaci Ukrajine – na základe sporného referenda stal subjektom Ruskej federácie.
Tento krok poslúžil proruským silám v Donbase na východe Ukrajiny, aby sa tiež začali zasadzovať za pripojenie tohto regiónu k Rusku, čo však Kyjev odmieta dopustiť. Preto vlani v apríli proti jednotkám proruských separatistov, ktorí v oblasti Donbasu vyhlásili samozvané ľudové republiky, začal tzv. protiteroristickú operáciu. Tá si doteraz vyžiadala vyše 5000 obetí na životoch.
Moskva od začiatku konfliktu na východe Ukrajiny popiera obvinenia Západu a kyjevskej vlády, že separatistom dodáva zbrane, muníciu a vojakov. Západ Moskvu a jej sympatizantov na východe Ukrajiny potrestal už celou sériou sankcií. Najnovšie kolo sankcií uvalila EÚ na Rusko uplynulý pondelok, ich implementácia však závisí od toho, ako sa vyvinú rokovania o najnovšej francúzsko-nemeckej iniciatíve na ukončenie konfliktu v Donbase.
ml
4.6°C
Sobota 
Nedeľa 
4.8°C
4.8°C
Sobota 
3.5°C
-0.8°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
