Moskva 20. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Poskytol masovú tlačovú konferenciu v Kremli

Ruský prezident Vladimir Putin sa vrátil k tradícii a poskytol dnes v moskovskom Kremli tlačovú konferenciu, na ktorej sa zúčastnilo vyše 1000 domácich a zahraničných novinárov.

Poprel chýry o zlom zdravotnom stave

V odpovedi na jednu z otázok odmietol špekulácie o svojom zlom zdravotnom stave. Dodal, že tieto správy sú výhodné pre jeho politických oponentov, ktorí chcú spochybniť jeho legitimitu a práceschopnosť. “Nedočkáte sa toho,” odkázal svojim odporcom.

Na otázku, či svoj štýl nepovažuje za autoritársky, Putin odpovedal, že už počas prvých dvoch funkčných období v úrade hlavy štátu sa podarilo dosiahnuť stabilitu ako nevyhnutnú podmienku rozvoja.

Jednoznačne odmietol, že by bol autoritársky – ako príklad uviedol svoje rozhodnutie odísť z Kremľa na post premiéra. Spresnil, že keby bol chcel, mohol by za pomoci parlamentu zmeniť ústavu tak, aby mohol pokračovať v prezidentskej funkcii.

“Ak si niekto myslí, že demokracia a rešpektovanie zákonov sú dve veci, hlboko sa mýli. U nás panuje názor, že demokracia je trockizmus, anarchia, ale nie je to tak. My nepotrebujeme anarchiu. V 90. rokoch anarchia viedla k diskreditácii trhového hospodárstva aj demokracie,” uviedol Putin. Podľa jeho slov poriadok a disciplína nie sú v žiadnom rozpore s demokraciou.

Na margo svojho budúceho nástupcu uviedol, že o ňom rozhodnú voliči. Vyjadril želanie, aby bol ešte úspešnejší, “pretože Rusko miluje”.

Rusko má stabilné makroekonomické ukazovatele

Posledné roky Ruska označil Putin za úspešné a uviedol, že “makroekonomika je v absolútne zdravom stave”. Tento rok, ako uviedol, sa očakáva rast 3,7 percenta.

Podotkol, že Rusko má spomedzi priemyselne rozvinutých krajín jednu z najnižších mier nezamestnanosti, 5,3-5,4 percenta. Ako príklad úspešnosti svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta a premiéra uviedol zvýšenie platov i dôchodkov, najmä vojakov, a postupné zlepšovanie stavu zdravotníctva i školstva.

Za prioritu označil zdokonaliť zákonodarstvo, aby bolo stabilné a chránilo vlastnícke práva, a zlepšiť investičné prostredie, čo sú hlavné úlohy pre vládu. Dodal, že vláda pracuje na pláne postupných krokov spolu s podnikateľmi.

Obvinil americké orgány, ktoré sa starajú o stav v ruských väzniciach, že vlastné problémy neriešia

Na margo prerokúvaného zákona Dimu Jakovleva, ktorý okrem iného zakazuje adopcie ruských detí do USA, uviedol, že je za podporu adopcie ruských detí ruskými občanmi. Návrh zákona, prerokúvaný Štátnou dumou, považuje za adekvátny.

Dodal, že zákon nie je reakciou na úroveň starostlivosti amerických rodičov o prijaté ruské deti, ale o činnosť amerických úradov, ktorá napríklad v prípade úmrtí ruských detí nekonala. Podotkol, že americké úrady sa zaujímajú o osudy ľudí v ruských väzniciach, pričom v samotných USA je mnoho neriešených problémov.

S Gruzínskom sa vzťahy v dohľadnej dobe asi nepodarí urovnať

Putin konštatoval, že Rusko ani po parlamentných voľbách v Gruzínsku nezmení svoj postoj, ktorým uznalo nezávislosť Abcházska a Južného Osetska.

Podotkol, že za éry prezidenta Michaila Saakašviliho sa ocitli rusko-gruzínske vzťahy v slepej uličke a podľa jeho názoru bude veľmi ťažké túto situáciu zmeniť. Ocenil, že v tejto veci začali pracovať expertné komisie.

Dodal, že z jeho pohľadu má väčší záujem na obnovení spolupráce Gruzínsko. Povedal, že zaznamenal pozitívne signály od novej vlády premiéra Bidzinu Ivanišviliho, ktorý – ako pripomenula agentúra Reuters – získal svoje nemalé bohatstvo práve v Rusku.

Pokiaľ ide o Kaukaz, Putin upozornil, že za posledné roky sa tam znížila zločinnosť, vrátane teroristických útokov. Za hlavný problém označil sociálny a ekonomický rozvoj oblasti, najmä vytvorenie nových pracovných miest v záujme zníženia miery nezamestnanosti, ktorá na Kaukaze dosahuje 20 percent. Navrhol sústrediť sa na mladých ľudí, ktorí sú najviac postihnutí nezamestnanosťou. Vyslovil sa aj za prehĺbenie výchovy “k ruskému vlastenectvu”.

Vzťahy s USA sa zmenili kvôli Iraku

Pokiaľ ide o vzťahy so Spojenými štátmi, Putin zdôraznil, že sa zmenili kvôli Iraku, pričom Rusko k tomu “dotlačili” aj európski spojenci. Výsledkom presadenej invázie spojencov je podľa neho faktický rozpad Iraku. “Také spôsoby (riešenia konfliktov) sú sporné,” skonštatoval ruský prezident.

Podľa neho nie je dôvod na “reset” v americko-ruských vzťahoch, keďže Washington a Moskva majú “normálne vzťahy”. V odpovedi na otázku, či nebude nutný “reset resetu” v dôsledku tzv. Magnitského zákona, Putin uviedol, že zrejme “nie je dobrým kresťanom”, keďže nie je “pripravený nastaviť druhé líce”.

“Ešte na to nie som morálne pripravený,” uviedol. “Ak nás bijú, treba vrátiť, lebo inak nás budú biť stále,” zdôraznil. Pokiaľ ide o ľudské práva – čoho sa týka aj tzv. Magnitského zákon -, Putin povedal, že sami Američania “sú v tom až po uši”.

Druhým problémom vo vzájomných vzťahoch Ruska a USA je americký systém protiraketovej obrany, ktorá “podstatným spôsobom narušuje strategickú rovnováhu vo svete”. Dodal, že USA odmietli dať Rusku záruky, že protiraketový systém nebude použitý proti nemu.

“Nie sme nepriatelia, musíme byť trpezliví a hľadať kompromis. Odráža sa to na investičnej klíme, ale my musíme zabezpečiť bezpečnostné záujmy ruského obyvateľstva,” skonštatoval.

Pre Sýriu si predstavuje riešenie, ktoré by nepripustilo jej rozpad

Na otázku spravodajcu agentúry AP ohľadom situácie v Sýrii Putin uviedol, že Rusko je za hľadanie takého riešenia, ktorým by sa Sýria zbavila rizika rozpadu a ktoré by viedlo k ukončeniu vojny. Dodal, že Rusko v Sýrii nemá ekonomické záujmy.

Ruský prezident sformuloval pozíciu Ruska, ktoré navrhuje, aby sa “ľudia najprv dohodli na svojej účasti na vláde a na bezpečnostných otázkach a podľa toho začali meniť usporiadanie štátu, nie naopak”. “Dohoda na základe vojenského víťazstva nebude efektívna,” upozornil Putin.

Ukrajina urobila strategickú chybu

Na margo zrušenia pracovnej návštevy ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v Rusku uviedol, že neexistuje spor ohľadom Colnej únie, pretože Ukrajina nie je jej členom a ani o to nepožiadala. Problémom sú dovozné kvóty, na ktoré narážajú ukrajinskí dovozcovia na trhu Ruska, Bieloruska a Kazachstanu, čo sa v Ukrajine negatívne prejavuje na fungovaní priemyselných odvetví i na jej trhu práce.

Pokiaľ ide o cenu zemného plynu, ktorá mala byť tiež predmetom rokovaní prezidenta Viktora Janukovyča v Moskve, Putin pripomenul, že oba štáty o nej podpísali zmluvu, a tá platí do roku 2019.

Uviedol, že vzhľadom na problémy s tranzitom plynu na Ukrajine plynárenský gigant Gazprom začal budovať infraštruktúru aj na dne Baltického mora; podobný projekt sa rozbieha aj v Čiernom mori a na podnet odberateľov, napríklad Turecka, chce Gazprom pokračovať vo výstavbe ďalších zariadení.

Ukrajina podľa Putina urobila strategickú chybu, keď odmietla návrh Ruska, ktoré chcelo vziať plynovod na jej území do prenájmu a zobrať aj zodpovednosť za údržbu infraštruktúry. Nesúhlas Kyjeva donútil Gazprom hľadať alternatívne tranzitné cesty na území iných štátov, dodal Putin.

Dodal, že stanovenie cien plynu a celej situácie je v prvom rade vecou príslušných firiem. Vyjadril presvedčenie, že sa podarí nájsť kompromisné riešenie.