Prvý týždeň Matovičovej vlády

Bratislava 2. apríla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Keď v sobotu 21. marca 2020 preberali ministri Matovičovej vlády menovacie dekréty, bolo každému jasné, že nová vláda nebude mať povestných sto dní pokoja. Exekutívnu činnosť totiž preberala v čase vrcholiacej krízy v súvislosti so svetovou pandémiou vírusu COVID-19

Za daných okolností  sa očakávalo, že vzťahy medzi opozíciou a koalíciou budú oveľa kooperatívnejšie, že nastupujúca vláda  nebude útočiť na tú odchádzajúcu, a, naopak, že opozícia bude konštruktívna a aspoň na nejaký čas zmierni svoju činnosť. Bohužiaľ,  už predanie moci nechalo istú pachuť, keď nastupujúci premiér Igor Matovič ani slovkom neocenil činnosť predchádzajúcej vlády Petra Pellegriniho, respektíve činnosť krízového štábu, do ktorého bol už ako designovaný premiér pozývaný.

Čoskoro sa naplno prejavil politický štýl nového premiéra, pre politickú činnosť ktorého je politický marketing alfou a omegou. Každý deň  sa nová vláda prezentovala dlhými často aj dvojhodinovými tlačovkami, na ktorých však vystupoval predovšetkým premiér, pričom  veľakrát odpovedal aj za svojich ministrov. Prvým jasným faux pasom bolo spochybnenie dvadsaťtisíc čínskych rýchlotestov na koronavírus, ktoré dohodla ešte predchádzajúca vláda. Cieľom tohto typu testov je pritom skríning, teda selektovanie ľudí s klinickými príznakmi choroby na tých, ktorí  sú nakazení vírusom COVID-19 a tých, ktorých klinické príznaky sú spôsobené iným respiračným ochorením. Svojim výrokom, že celú túto zásielku je možné hodiť do Dunaja, akurát tak urazil svojich čínskych partnerov. O tom, že testy sú kvalitné a použiteľné, svedčí aj skutočnosť, že v prípade nezáujmu Slovenska o ne prejavil záujem český minister vnútra Jan Hamáček.

Premiér Matovič už deň po nástupe vlády zavítal na Správu štátnych hmotných rezerv SR, kde po konštatovaní, že táto inštitúcia sa dostatočne nepripravila  na danú krízu, navrhol ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi urýchlene odvolanie Kajetána Kičuru z postu šéfa Správy štátnych hmotných rezerv SR.

Vláda potom zriadila permanentný krízový štáb, ktorý začal následne prijímať sériu opatrení. Bezodkladne sa teda zavádza povinnosť vychádzať a pohybovať sa na verejnosti len s prekrytím horných dýchacích ciest, dočasne sa uzatvárajú denné stacionáre zariadení sociálnych služieb. Krízový štáb zaviedol otváracie hodiny pre seniorov  nad šesťdesiatpäť rokov v predajniach potravín od  deviatej do dvanástej. Zároveň sú odporúčané minimálne dvojmetrové odstupy. Vlaky zadarmo pre študentov sú až do skončenia mimoriadneho stavu zrušené. Tieto opatrenia však boli neskôr ešte sprísnené povinnosťou limitovať počet zákazníkov v obchodných prevádzkach kedy na  jedného zákazníka  musí  dvadsaťpäť metrov štvorcových. Následkom tohto opatrenia sa začali hneď v prvý deň tvoriť pred obchodmi dlhé rady zákazníkov a tento krok je silne kritizovaný.

V rámci karanténnych opatrení však vláda zvolila dvojaký prístup. Na strane jednej sprísňuje hygienické štandardy, na strane druhej po takmer štrnástich  dňoch, keď boli otvorené len predajne potravín, lekárne, drogérie, trafiky, prípadne čerpacie stanice, pneuservisy a autoservisy,  rozšírila vláda počet prevádzok, ktoré môžu byť otvorené aj o záhradníctva, očné optiky, stanice STK a emisných kontrol, lízingové služby, predajne a servis bicyklov, notárske a advokátske služby, stavebniny, galantérie a metrový textil, farby a laky, predajne inštalácií a elektroinštalácií, železiarstva a zberné dvory,  servis výpočtovej a telekomunikačnej techniky, kľúčové služby.

Vláda si uvedomuje, že vďaka sérii karanténnych opatrení má množstvo podnikateľov obmedzenú možnosť podnikať, pričom sa im prudko prepadajú príjmy. V snahe predísť ekonomickému kolapsu prijala vláda sedem opatrení s cieľom stlmiť  dopady následne očakávanej  ekonomickej recesie. Celý tento program má byť financovaný z nedočerpaných eurofondov, ktoré boli pôvodne alokované pre Slovensko, čerpať sa bude predovšetkým z kohéznych a sociálnych  fondov. Vláda nakoniec prišla s balíčkom siedmych ekonomických opatrení, ktoré chce presadiť v skrátenom legislatívnom konaní a ktoré majú zmierniť  akútne dopady sekundárnej ekonomickej krízy.

Štát sa v prvom opatrení zaväzuje, že preplatí osemdesiat percent miezd firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté. V druhom opatrení, ktoré mieri na samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO, český ekvivalent OSVČ), predovšetkým živnostníkov, sa vláda zaväzuje, že ak ich príjmy klesli o viac ako dvadsať percent, dostanú príspevok vo výške stoosemdesiat eur, v prípade poklesu o štyridsať percent to bude tristo eur, v prípade poklesu o šesťdesiat percent štyristodvadsať eur a ak bude pokles tržieb väčší ako osemdesiat percent, tak bude príspevok vo výške päťstoštyridsať eur. Ďalej sa vláda zaväzuje, že  pokryje bankové záruky vo výške päťsto miliónov eur. Štvrtým opatrením je garancia ľuďom v karanténe  a  rodičom na OČR-ách (nárok na ošetrovné), že im  bude uhrádzaných päťdesiatpäť percent hrubej mzdy počas doby trvania karantény, či pokiaľ nebudú znova otvorené školy a škôlky. Piate opatrenie sa týka odvodov – ak zamestnávateľovi poklesne odbyt o viac ako štyridsať percent, má povolený odklad platby odvodov. Za rovnakých podmienok je povolený aj odklad preddavkov daní, no a posledným siedmym nástrojom je možnosť započítania si straty z minulých daňových období, ktoré bolo dosiaľ limitované na len dva roky až do roku 2014.  Tieto opatrenia boli v zásade prijímané všeobecným konsenzom, až na malé technické detaily.

Naopak,  veľký odpor vyvolala iniciatíva ministerstva spravodlivosti v rámci kontroly karantény sledovať pohyb občanov cez ich mobilné telefóny. Túto kompetenciu má mať Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) a opozícia vyjadrila zásadný nesúhlas s takto pripraveným zákonom. Miera zásahu do súkromia bola totiž príliš vysoká a pôvodné znenie zákona umožňovalo širokú interpretáciu miery sledovania dát z mobilných telefónov. Okrem pohybu osôb mohol mať Úrad verejného zdravotníctva informácie aj o tom, s kým si daná osoba telefonovala, komu posielala esemesky, prípadne maily. Veľkú nedôveru vyvolala predovšetkým skutočnosť, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá tento zákon predkladala, nedokázala  poslancom na gesčnom výbore vylúčiť skutočnosť, že   ÚVZ disponovať aj mailovou či esemeskovou komunikáciou preverovaných osôb. V reakcii na túto kontroverznú normu vyzval líder opozície Robert Fico prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby tento zákon nepodpísala, respektíve, keďže v čase výzvy ho už podpísala, požiadal ju nech ho pošle na Ústavný súd SR  s požiadavkou pozastavenia jeho účinnosti do meritórneho rozhodnutia. Tejto požiadavke lídra opozície prezidentka nevyhovela, a tak je pravdepodobné, že podnet na Ústavný súd SR podá poslanecký klub strany Smer, ktorý sám disponuje tridsiatimi poslancami, ktorí sú oprávnení takéto podanie podať.

Ako sa dalo čakať, prvý týždeň Matovičovej vlády bol hektický a plný dlhých tlačoviek. Rozhodne však politickú scénu na Slovensku  neupokojil a nestmelil. Leví podiel na tom má predovšetkým konfrontačné správanie  nového premiéra, ktorý ešte celkom „nestrávil prerod“ z opozičného politika na predsedu vlády. Zároveň prijatie kontroverznej normy, ktorá ohrozuje súkromie občanov, proti silnému odporu opozície nie je práve najvhodnejším krokom pre budovanie korektných vzťahov medzi opozíciou a koalíciou. Slovensko v najbližších dňoch čaká množstvo zásadných rozhodnutí a umele rozdeľovanie spoločnosti nikomu neprospeje.  Bohužiaľ, zdá sa, že si premiér Igor Matovič túto skutočnosť plne neuvedomuje.

Roman Michelko