Od roku 2001 sa podľa FAO Svetový deň mlieka slávi 1. júna. Krajiny, ktoré sa zúčastňujú na tomto dni, organizujú podujatia pre širšiu verejnosť, aby ju oboznámili s celým procesom výroby a spracovania mlieka a mliečnych výrobkov. Tento deň dáva možnosti aj pre akcie pre samotných prvovýrobcov a profesionálnych pracovníkov v odbore mliekarenstva, k slovu sa môžu dostať odborníci na výživu. Dátum 1. júna FAO vybrala preto, lebo okolo tohto dňa sa problematike mlieka a mliekarenstva sústreďovali podujatia vo viacerých krajinách sveta. FAO navrhla daný deň preto, aby sa počas neho sústredila pozornosť výrobcov ako i spotrebiteľov na význam mlieka a spoločne daný deň oslávili.
Hlavný zmysel Svetového dňa mlieka spočíva v zdôrazňovaní mimoriadnej biologickej hodnoty mlieka a mliečnych výrobkov a opodstatnenosti ich konzumácie každý deň. Najmä v záujme udržania a upevnenia zdravia ľudí.
Poukázať na význam mlieka a vyzdvihnúť jeho mimoriadne nutričné vlastnosti vo výžive človeka sa rozhodli lekári a odborníci na výživu v roku 1957 na konferencii o výžive vo švajčiarskom Interlakene.
Lekári a špecialisti na výživu podčiarkujú, že mlieko obsahuje výživné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku človeka. Sú v ňom obsiahnuté látky dôležité pre energetické zabezpečenie existencie organizmu. Mlieko je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, enzýmov. Navyše obsahuje základné živiny s vysokou využiteľnosťou a esenciálne látky, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Pritom sa v mlieku vyskytujú v dostatočnom množstve a vo vyváženom pomere.
Okrem bielkovín, mliečneho cukru a vitamínov sú významnou zložkou mlieka aj minerálne látky, spomedzi ktorých sú najdôležitejšími vápnik a fosfor. Oba sú v ľudskej výžive nenahraditeľné na tvorbu kostí a zubov.
Mimoriadne postavenie medzi mliečnymi výrobkami majú kyslomliečne produkty (jogurty, kefíry, acidofilné mlieka, bryndza), ktoré obsahom živých kultúr pozitívne ovplyvňujú metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry, stimulujú imunitný systém, prejavujú antikarcinogénnu aktivitu a redukujú sérový cholesterol.
Konzumácia mlieka môže niektorým ľuďom spôsobovať problémy, lebo každý jedinec má rozdielny prah znášanlivosti či neznášanlivosti mliečneho cukru. Miera intolerancie má vplyv aj na intenzitu nežiaducich účinkov — od ľahkých zažívacích nepríjemností či nadúvania cez hnačky až po bolestivé kŕče v tráviacom trakte.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v množstve minimálne 220 kilogramov na osobu za rok. Skutočná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov Slovákov je v súčasnosti nižšia, v priemere len 156 kg na osobu a rok. Na porovnanie, v Českej republike je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov vyše 230 kg a priemerná spotreba v Európe vyše 270 kg na osobu a rok, informuje portál slovenskemlieko.sk
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka spojili sily a vytvorili Mliečny fond s cieľom podporiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Cieľom kampane je pomôcť zákazníkom rozpoznať pri nákupe slovenské mliečne výrobky. Kampaň s názvom “Slovenská mliečna rodina” sa podľa portálu slovenskemlieko.sk začala od mája tohto roku a zapojiť sa do nej môžu všetci spotrebitelia, ktorí nakupujú slovenské mliečne výrobky.