Peking/Londýn 20. mája 2016 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-)
Čínsky národná banka Industrial and Commercial Bank of China získala jeden z najväčších svetových trezorových komplexov pre uskladnenie zlata v Londýne. Je to posledný krok z radu opatrení, ktoré rozšírili vplyv Číny v obchodovaní drahých kovov a umiestnili čínsku menu do výhodnej pozície voči doláru
Štátom vlastnená čínska banka Industrial and Commercial Bank of China (ICBC) získala jeden z najväčších svetových trezorových komplexov pre skladovanie drahých kovov, hlási Financial Times. Predávajúcim je britská Barclays Bank, ktorá otvorila ultramoderný, vysoko zabezpečený skladovací priestor pred štyrmi rokmi. V zariadení môže byť podľa informácií Financial Times uložené zlato v hodnote okolo 80 miliárd dolárov. Kapacita je podľa BBC 2000 ton. Podrobné údaje o predaji neboli zverejnené.
Touto kúpou ICBC a tým aj čínska vláda rozširuje svoj vplyv na skladovanie, obchod a cenu zlata a iných drahých kovov. Hoci Čína je s asi štvrtinou celosvetového dopytu najväčším odberateľom fyzického zlata, New York a Londýn aj naďalej zohrávajú dominantnú úlohu v platobnom procese a cenách zlata. V minulom roku boli v Londýne vykonané transakcie so zlatom v celkovej hodnote asi 5 biliónov dolárov.
Nákup trezorov predstavuje nateraz posledný krok z radu opatrení, ktorými Čína rozšírila svoj vplyv na trhu so zlatom. Minulý týždeň sa dcérska spoločnosť ICBC – ICBC Standard Bank stala členom významného systému zúčtovania drahých kovov v Londýne. Tento systém, prevádzkovaný spracovateľským centrom London Precious Metals Clearing Limited organizuje digitálne obchody a spracovanie platieb pre obchodných partnerov po celom svete. Ide tak o prvú banku od roku 2005, ktorá sa pripojila ku konzorciu.
V apríli bolo oznámené, že ICBC spoločne s hongkonským Chinese Gold and Silver Exchange Society a juhočínskym mestom Shenzhen plánuje vybudovať veľké maloobchodné a skladové centrum pre zlato.
Okrem toho burza drahých kovov Shanghai Gold Exchange tiež v apríli prvýkrát stanovila cenu zlata v národnej mene juan. Cena je od tej doby určovaná dvakrát denne 18-timi finančnými a obchodnými inštitúciami – 15 čínskymi a tromi zahraničnými (britská Standard Chartered Bank, austrálsko-novozélandská ANZ Bank a švajčiarska MKS). Zavedenie ceny zlata v juanoch nie je len útok na obchodné centrum v Londýne, na ktorom je referenčná cena zlata určená v dolároch. Vďaka obchodu so zlatom Čína rozširuje svoju národnú menu ako globálnu alternatívu k doláru.