TASR v tejto súvislosti vydáva profil legendárneho futbalistu.

Mal 15 rokov, keď debutoval v najvyššej argentínskej súťaži a v 16-tich rokoch už reprezentoval Argentínu. Na majstrovstvách sveta sa prvýkrát predstavil v roku 1982 v Španielsku a o štyri roky neskôr v Mexiku už ako kapitán priviedol svoju krajinu k titulu svetových šampiónov. Na tomto finálovom turnaji sa jeho góly vo štvrťfinále proti Anglicku zapísali do histórie futbalu.

Maradona sa narodil 30. októbra 1960 na chudobnom predmestí Buenos Aires vo štvrti Villa Fiorita. So svojimi troma sestrami a dvoma bratmi vyrastal v skromných podmienkach a väčšinu času trávil na ulici, kde už ako malý chlapec predvádzal futbalové finesy. Jeho nadanie si práve priamo na ulici všimol tréner detského tímu Estrella Roja. Z mládežníckeho tímu sa v roku 1976 prepracoval do klubu Argentinos Juniors a už vo veku 15 rokov hral v najvyššej argentínskej súťaži. Za Argentinos Juniors odohral 166 zápasov, v ktorých strelil 116 gólov.

Výkony v lige mu priniesli aj nomináciu do argentínskej reprezentácie, v ktorej debutoval vo februári 1977 proti Maďarsku. Prvý gól za národný tím dal proti Škótsku v roku 1979. V tom istom roku sa predstavil aj na futbalových majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov v Japonsku, ktoré Argentína vyhrala.

V roku 1981 prestúpil do Bocy Juniors, s klubom získal hneď vo svojej prvej sezóne ligový titul, keď v 42 dueloch nastrieľal 28 gólov. Po ligovom úspechu nechýbal Maradona ani v reprezentačnom výbere Argentíny na MS v Španielsku v roku 1982. Argentína neobhájila titul z roku 1978, ale Maradona, ktorý odohral všetkých päť stretnutí, upútal pozornosť predstaviteľov FC Barcelona. Ako 22-ročný sa dostal za vtedy rekordnú sumu 7,6 miliónov dolárov do katalánskeho veľkoklubu. V Barcelone vydržal dva roky, v sezóne 1982/1983 získal s klubom Španielsky pohár.

Barcelona predala Maradonu za vtedy rekordnú sumu viac ako 10 miliónov dolárov do SSC Neapol. Pre Maradonu pôsobenie v talianskej najvyššej súťaži znamenalo zlaté obdobie jeho klubovej kariéry. Talianskemu futbalu do jeho príchodu vládli kluby ako Inter Miláno, AC Miláno, Juventus Turín či AS Rím. Vďaka výkonom fenomenálneho Argentínčana sa však neapolskému klubu podarilo naštrbiť ich dominanciu. Dosiahol dva ligové tituly (1987, 1990), vyhral Taliansky pohár (1987), taliansky Superpohár (1990) a v roku 1989 aj Pohár UEFA. Maradona bol niekoľko desaťročí najlepším strelcom Neapola so 115 presnými zásahmi v 259 zápasoch. V roku 2017 ho prekonal Marek Hamšík. Súčasný kapitán slovenskej reprezentácie pred odchodom do Číny nastrieľal za SSC 121 gólov, odohral však dvojnásobnú porciu zápasov ako Maradona (520). Novým rekordérom v počte dosiahnutých gólov za Neapol je Dries Mertens, ktorý v klube stále pôsobí. Momentálne je bilancia belgického ofenzívneho futbalistu 127 gólov v 327 zápasoch.

Okrem klubových úspechov v Neapole sa Maradona zapísal do histórie aj na svetovom šampionáte v roku 1986. Ako kapitán priviedol Argentínu k titulu majstrov sveta, pričom v Mexiku strelil dva góly, ktoré vošli do dejín. Dal ich vo štvrťfinále proti Anglicku v priebehu štyroch minút. Prvým z nich bol moment, ktorý si svet pamätá ako Božia ruka. Sám Maradona totiž o kontroverznom góle povedal, že to bol gól, pri ktorom zahrala „trošku Maradonova hlava a trošku Božia ruka“. Druhý presný zásah dal po sóle cez polovicu ihriska, pri ktorom obohral nielen štyroch anglických obrancov, ale aj brankára Petra Shiltona.

Maradonu však nesprevádzali len úspechy, ale aj aféry a škandály. V závere pôsobenia v Neapole mal problémy s alkoholom a kokaínom. Vynechával tréningy, dostával od klubu pokuty, priberal a strácal formu. V Taliansku sa stal kontroverznou postavou aj po zverejnení fotografií, na ktorých bol s predstaviteľmi neapolskej mafie. Napriek problémom viedol ako kapitán Argentínu aj na MS v Taliansku v roku 1990. Tá sa dostala až do finále, v ktorom podľahla Nemecku 0:1.

Po svetovom šampionáte odišiel v roku 1992 z Neapola do španielskej Sevilly. Predstavil sa aj na MS v USA v roku 1994, ale odohral len dva zápasy, neprešiel totiž testom na efedrín. Zo Sevilly odišiel do Newell’s Old Boys, z ktorého sa po dvoch rokoch vrátil do Bocy Juniors, za ktorú hrával do roku 1997.

Svetovú verejnosť zaujal aj priateľstvami s Hugom Chávezom či Fidelom Castrom. Neustále aj priberal na váhe, preto v roku 2005 podstúpil operáciu žalúdka, po ktorej sa jeho váha čiastočne upravila.

V rokoch 2008-2010 pôsobil ako reprezentačný tréner Argentíny, s ktorou sa v roku 2010 predstavil aj na MS v Juhoafrickej republike, kde po štyroch víťazstvách mužstvo prehralo vo štvrťfinále s Nemeckom 0:4.
Narodeninový deň oslávil Maradona v domácej karanténe, v ktorej sa ocitol po tom, ako jeho blízky spolupracovník javil príznaky ochorenia COVID-19. Argentínsky futbalový velikán a v tom čase tréner klubu Gimnasia y Esgrima La Plata totiž patril do rizikovej skupiny ľudí. Mal nielen nadváhu, ale počas svojho života prekonal dva infarkty a ochorel aj na hepatitídu.