Profil prezidentov samostatného Slovenska Michala Kováča, Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča

Prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky (SR) po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Michala Kováča volili poslanci Národnej rady (NR) SR

Inaugurovaný bol 2. marca 1993 a päťročné funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998. V parlamente sa v období od 29. januára do 9. júla 1998 uskutočnilo päť kôl volieb prezidenta SR. Ani jedno nebolo úspešné. Vláda SR 3. marca 1998 poverila premiéra SR Vladimíra Mečiara výkonom niektorých právomocí prezidenta SR.

Predchádzajúce neúspešné pokusy zvoliť prezidenta v slovenskom parlamente podnietili viaceré politické subjekty, aby prehodnotili spôsob voľby hlavy štátu.

TASR prináša profil exprezidenta SR Michala Kováča.

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, okres Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu a Vysokú školu ekonomickú (VŠE). Po ročnom účinkovaní ako asistent na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky Československa (ŠBČS). V bankovníctve pôsobil od roku l956 až do ll. decembra l989. V rokoch l965-l966 prednášal v bankovej škole na Kube a v rokoch l967-1969 pracoval ako námestník Živnostenskej banky v Londýne vo Veľkej Británii. V roku 1969, po okupácii Československa a potlačení “Pražskej jari”, ho odvolali z Londýna, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ) a preložili za radového bankového úradníka do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto.

Až do roku 1967 bol externým prednášateľom na Vysokej škole ekonomickej. Od roku 1978 do decembra 1989 pracoval na úväzok ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 pôsobil tiež ako externý prednášateľ v odbore ekonomiky a financovania na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej.

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), v rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. Od júna 1990 do decembra 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR resp. ČSFR (za VPN, neskôr HZDS). Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol od júna členom Predsedníctva FZ ČSFR. Na prvom zasadnutí federálneho parlamentu ho dňa 25. júna roku 1992 zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Od 12. decembra 1989 do 13. júna 1991 zastával funkciu ministra financií, miezd a cien SR. Do vlády ho zakaždým delegovalo hnutie VPN.

Ako kandidáta HZDS ho poslanci Národnej rady (NR) SR 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolili za prvého prezidenta samostatnej SR. Slávnostne uvedený do tejto funkcie bol 2. marca 1993. Prezidentom SR a súčasne hlavným veliteľom ozbrojených síl bol do 2. marca 1998.

Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia medzi ním a premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, prameniace z nesúhlasu prezidenta s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v parlamente v marci 1994, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov zákonodarného zboru a následný pád jeho druhej vlády. Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla na konci roku 1994 a Kováčovom odmietnutí vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy.

V prezidentských voľbách 1999 kandidoval Michal Kováč opäť na funkciu hlavy štátu. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.

Michal Kováč sa venoval práci v Nadácii Václava Havla a Michala Kováča. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF), je spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR.

V roku 1994 mu v USA bola udelená Cena Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. V roku 1995 získal Cenu Americkej advokátskej komory – Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu – za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. Michal Kováč je tiež nositeľom štátnych vyznamenaní Rad Bieleho dvojkríža, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov Orden Stará planina so šerpou.

Michal Kováč je ženatý. S manželkou Emíliou majú dve deti, synov Juraja a Michala. Mladšieho exprezidentovho syna uniesli 31. augusta 1995 do Rakúska, nechali omámeného alkoholom v kufre automobilu pred policajnou stanicou v Hainburgu. Z tohto trestného činu obžalovali Ivana Lexu a ďalších 12 osôb. Na skutok však zastupujúci prezident SR Vladimír Mečiar udelil amnestiu, ktorú síce premiér SR Mikuláš Dzurinda zrušil, ale senát Ústavného súdu SR pod vedením Tibora Šafárika potvrdil jej platnosť. Prípad ukončili súdy Lexovým oslobodením.

Bývalý prezident SR Michal Kováč prehral 13. júna 2011 spor s Ivanom Lexom. Verdikt súdu znel, že bývalému šéfovi SIS sa musel písomne ospravedlniť za výroky o tom, že stojí za zvlečením jeho syna do Rakúska. Navyše mu mal zaplatiť aj odškodné 3319 eur.

Druhý prezident samostatnej Slovenskej republiky (SR) Rudolf Schuster je zároveň prvým prezidentom SR volený občanmi SR v prvej priamej voľbe hlavy štátu.

Inaugurovaný bol 15. júna 1999 a päťročné funkčné obdobie ukončil 15. júna 2004.

Rudolf Schuster sa narodil 4. januára 1934 v Medzeve pri Košiciach. Na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave vyštudoval v roku 1959 odbor inžinierske staviteľstvo a v roku 1984 obhájil dizertačnú prácu z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach.

Prvé pracovné roky strávil v Bratislave, kde od roku 1960 pracoval v Krajskom poľnohospodársko-projektovom ústave a potom ako asistent v Ústave hydrológie a hydrauliky Slovenskej akadémie vied (SAV). Po návrate do Košíc v roku 1962 sa zamestnal vo Východoslovenských železiarňach (VSŽ) a v roku 1974 začal pracovať na Národnom výbore (NV) mesta Košíc.

Košickým primátorom bol prvýkrát v rokoch 1983-1986. V roku 1986 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR), do 30. novembra 1989 bol predsedom Východoslovenského Krajského národného výboru (KNV) v Košiciach. V období od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 pôsobil vo funkcii predsedu SNR. Od júna 1990 do marca 1992 bol veľvyslancom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v Kanade, po návrate na Slovensko pracoval do roku 1994 na Ministerstve zahraničných vecí SR v Bratislave.

Ako nezávislého kandidáta zvolili Rudolfa Schustera v decembri 1994 druhýkrát za primátora Košíc a stal sa ním opäť po komunálnych voľbách v decembri 1998. Oficiálne sa funkcie primátora Košíc vzdal k 15. júnu 1999.

Ako člen Komunistickej strany Československa (KSČ) v rokoch 1964-1990 bol Rudolf Schuster aj pracovníkom košického krajského straníckeho aparátu, neskôr členom Ústredného výboru (ÚV) KSS a jeho predsedníctva. V roku 1998 sa podieľal na vzniku Strany občianskeho porozumenia (SOP), ktorej sa stal predsedom, a ktorá sa po septembrových parlamentných voľbách 1998 stala parlamentnou stranou a Rudolf Schuster získal mandát poslanca Národnej rady (NR) SR (na schôdzi parlamentu 1. júna 1999 sa ho vzdal, pozn. TASR).

V historicky prvých priamych prezidentských voľbách v máji 1999 sa ako spoločný kandidát vládnej koalície uchádzal o post hlavy štátu.

Dňa 15. mája 1999 do druhého kola postúpil na prvom mieste. Stal sa víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR, keď získal 30. mája 1999 v druhom kole 1.727.481 hlasov, čo predstavovalo 57,18 percenta. Jeho protikandidáta Vladimíra Mečiara podporilo 1.293.642 voličov, predstavujúcich 42,8 percenta.

Rudolf Schuster sa 15. júna 1999 po zložení sľubu na slávnostnej schôdzi parlamentu oficiálne ujal úradu prezidenta SR a Slovensko malo po 470 dňoch opäť hlavu štátu. Funkčné päťročné obdobie ukončil 15. júna 2004.

Rudolf Schuster sa dlhodobo venuje aj tvorivej činnosti. Je autorom viac ako 30 kníh, rozhlasových pásiem, scenárov k dokumentárnym filmom, režíroval televízne cestopisné dokumenty a od januára 2014 je autorom aj divadelnej hry. Bocatiove osudy predstavil Schuster ešte v roku 1995, keď sa uskutočnilo veľké plenérové predstavenie pod holým nebo na Hlavnej ulici a videlo ho okolo 30.000 divákov. “Toto predstavenie je mojím posledným darčekom Košiciam”, povedal Schuster. Premiéra hry Bocatius sa uskutočnila v piatok 31. januára na scéne historickej budovy Štátneho divadla v Košiciach.

Medzi jeho záujmy patrí zberateľstvo (obrazy, starožitnosti, historická fotografická a kinematografická technika), filmovanie, história a šport. Vo svojom rodnom Medzeve si v novembri 2001 zriadil malé súkromné filmové múzeum.

Rudolf Schuster je držiteľom viacerých domácich a zahraničných vyznamenaní a ocenení i čestných doktorátov, ktoré mu udelili na viacerých vysokých školách doma a v zahraničí. Najvyššie vyznamenanie Sudetonemeckého krajanského spolku – Európsku cenu Karola IV. mu udelili 11. júna 2011. Čestné členstvo Inštitútu Naše Aktivity Pre Slovensko (NAPS) získal 30. septembra 2012.

Dlhoročná životná partnerka Rudolfa Schustera, jeho manželka Irena, ktorá mu bola oporou v živote a jeho politických funkciách, zomrela 24. mája 2008. Vo veku 70 rokov podľahla akútnej srdcovej príhode. Spolu vychovali syna Petra a dcéru Ingrid.

Bývalý prezident SR Rudolf Schuster pripravil v polovici januára 2014 Medzinárodné prezidentské sympózium, na ktoré pozval mnohých terajších aj bývalých prezidentov. Toto stretnutie bolo súčasťou osláv jeho životného jubilea.

Súčasný prezident Slovenskej republiky (SR) Ivan Gašparovič sa stal tretím prezidentom samostatnej SR. Zvolený bol v priamych voľbách občanmi SR a je prvým opakovane zvoleným prezidentom, ktorý úrad hlavy štátu zastával dve funkčné obdobia.

Inaugurovaný bol 15. júna 2004 a o päť rokov neskôr sa ujal tohto úradu opäť na druhé funkčné obdobie, ktoré ukončí 15. júna 2014.

Rodák z Poltára, kde sa 27. marca 1941 narodil, absolvent práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave bol dlhé roky pedagógom na tejto vysokej škole. Od roku 1968 tam prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. S prestávkami až do roku 2004 odovzdával teoretické vedomosti budúcim právnikom na tejto vysokej škole. V rokoch 1990-1992 bol generálnym prokurátorom ČSFR v Prahe.

Reklama

V roku 1992 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v zákonodarnom zbore pôsobil desať rokov. V rokoch 1992-1998 bol predsedom SNR, ktorá sa v septembri 1992 premenovala na Národnú radu (NR) SR. V marci až októbri 1998 ho poverili niektorými právomocami prezidenta SR. Podieľal sa na vzniku Ústavy SR.

Po odchode z HZDS v júli 2002 a po založení nového politického subjektu Hnutie za demokraciu (HZD), na ktorého čele stál, pôsobil ako nezávislý poslanec NR SR.

Keď v parlamentných voľbách roku 2002 HZD nezískalo potrebný počet hlasov na to, aby sa stalo parlamentnou stranou, Ivan Gašparovič sa znova vrátil učiť na Právnickú fakultu UK v Bratislave.

V prvom kole priamych prezidentských volieb 3. apríla 2004 nebol za hlavu štátu zvolený žiadny kandidát, pretože ani jeden z uchádzačov o najvyššiu ústavnú funkciu nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. V druhom kole volieb 17. apríla 2004, do ktorého nastupoval ako druhý v poradí za Vladimírom Mečiarom, získal Ivan Gašparovič 59,91 percenta odovzdaných platných hlasov a stal sa tak tretím prezidentom SR. Do úradu slovenského prezidenta ho inaugurovali 15. júna 2004 a o päť rokov neskôr znovu na druhé funkčné obdobie hlavy štátu. Vtedy v prvom kole volieb 21. marca 2009 tiež nebol za prezidenta zvolený žiadny kandidát a do druhého kola prezidentských volieb postúpili Ivan Gašparovič a Iveta Radičová.

Staronovým prezidentom SR sa napokon 4. apríla 2009 stal Ivan Gašparovič so ziskom 55,53 percenta hlasov voličov. Protikandidátka Iveta Radičová získala 44,46 percenta hlasov. Ivan Gašparovič sa ako prvý prezident v histórii SR 15. júna 2009 ujal úradu druhýkrát po sebe. S prvou dámou Slovenska Silviou Gašparovičovou majú dve deti.

 

Prezidentské voľby Slovenskej republiky 2014

Reklama

Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.